hriešnik, hriešiť, zhrešiť |
Pomenovaním hriešnik sa v Starom zákone obyčajne myslí opak spravodlivých, zbožných. Hriešnik je ten, ktorý sa nedrží Božieho zákona (Desatora; neriadi sa ním; pozri Žalm 1; 50:16-23), nedbá na Boha (Žalm 10:4-11; 36:2-5), spolieha sa na seba a na svoje bohatstvo (Žalm 52:9) – stručne: nemá správny pomer k Zákonu, a tým sa stavia proti Bohu. |
Čítať ďalej...
|
|
Z historického hľadiska je to hnutie v európskych dejinách (v Taliansku od 14. stor., vo Francúzsku od konca 15. a v 16. storočí), ktoré znova objavilo diela a pramene antiky a vo svojich dôsledkoch sa tak postavilo proti stredovekej scholastike.
|
Čítať ďalej...
|
Každá koncepcia zastávajúca názor, že hmota je živá a že svet oživuje univerzálna duša (stoicizmus). S hylozismom sa tiež stretávame v panteizme a iných. |
Z vonku spôsobený stav často podobný spánku (existuje aj tzv. bdelá hypnóza), subjekt si však v nej v rôznej modifikovanej podobe zachováva zmyslové vnímanie a schopnosť chápať a užívať jazyk.
|
Čítať ďalej...
|
V pôvodnom gréckom význame: základ opora, neskôr tiež substancia.
|
Čítať ďalej...
|
Usudzovanie, pri ktorom sa z tvrdení prijatých ako hypotézy odvodzujú nutné dôsledky. Hypoteticko-deduktívna metóda sa používa aj v experimentálnych vedách (experimentálna alebo vôbec empirická verifikácia záverov takto slúži k overeniu východiskových hypotéz). |
Obecne chápane to, čo je základom nejakej konštrukcie.
|
Čítať ďalej...
|
|
|
|
<< Začiatok < Predchádzajúce 1 2 3 4 Ďalší > Koniec >>
|
Strana 3 z 4 |