(z gr. eiróneia, úskok v reči): Pre Sókrata je to spôsob, ako sa postaviť voči druhému účastníkovi rozhovoru predstieraním vlastnej nevedomosti alebo obdivu k nemu. V nemeckom romantizme je to kritický pohľad tvorcu na vlastné dielo, ktorý mu dovoľuje komentovať ho, či písať, úsečne.