Odmietanie determinizmu buď v zmysle metafyzickom ako tvrdenie úplnej nezávislosti ľudskej slobody voči akejkoľvek determinácii, alebo z hľadiska vedeckého ako poprenie platnosti determinizmu, predovšetkým v mikrofyzike.

(z lat. indifferens, nerozdielny, ľahostajný, apatický): Ľahostajnosť, nevšímavosť.

(z lat. individuus, nedeliteľný): Celkom obecne: každý určitý predmet myslenia, ktorý tvorí celok je individuum.

Význam mimofilozofický: Vyvodzovanie záverov, ktoré z pozorovanej pravidelnosti usudzuje na nejakú trvalosť, alebo z pozorovania určitých symptómov na viac či menej pravdepodobnú existenciu faktov.

(z lat. inferre, vnášať): V logike sa tak označuje každá operácia, ktorou dospievame k tvrdeniu pravdivosti, alebo nepravdivosti, nejakého výroku na základe pravdivosti alebo nepravdivosti jeho logických súvislostí s výrokmi, ktoré sú považované za pravdivé, alebo nepravdivé.

(z lat. in-haerens, väziaci v niečom): V logike sa ako inherentný (alebo predikačný, či atribučný) označuje taký súd, ktorý konštatuje príslušnosť predikátu k subjektu – na rozdiel od súdu relačného, t.j. takého, ktorým sa uvádzajú do vzájomného vzťahu dve súcna (bytia, existencie) alebo pojmy.