I
inhibícia

(z lat. inhibere, zadržovať, brániť): V bežnom význame „zábrana, prekážka, utlmenie“. Prvotne sa tak označoval nervový útlm, pôsobenie jedného nervového centra na iné k zníženiu alebo potlačeniu jeho aktivity.

 
iniciácia, zasvätenie

(z lat. initium, počiatok): Bežný význam zasvätenia v zmysle uvedenia do nejakej špecializovanej oblasti skúsenosti (poučením a zaučením) i uvedenie do prostredia zdieľania tejto skúsenosti (napr. v povolaní a zamestnaní) si zachováva niečo z pôvodného významu javu označovaného ako iniciácia.

Čítať ďalej...
 
inštinkt

Takto sa označujú dedične prenášané a druhovo špecifické vrodené schémy stereotypov chovania zvierat, zaisťujúce adaptáciu a prežitie jedinca a druhu.

 
inštitúcia

(z lat. instituere, ustavovať): Ústredný pojem sociológie. Zahrňuje ako zákony a princípy, ktorými sa riadi spoločenský život nejakej skupiny alebo nejakého štátu (ústava), tak aj organizáciu spoločnosti založenú na nich (verejné úrady, funkcie).

Čítať ďalej...
 
intelekt, intelektualizmus

(z lat. intellegere, rozlišovať, chápať): Obecne intelekt znamená schopnosť chápania, rozumenia, ale najmä – z odkazom na scholastiku – v jeho metafyzických a gnozeologických nárokoch: intelekt je najvyšší z poznávacích schopností (v protiklade k diskurzívnemu rozumu), odpovedajúci pojmu nús niektorých gréckych mysliteľov (Anaxagorás, Platón).

Čítať ďalej...
 
inteligencia

Takto sa v súčasnej psychológii označuje ako schopnosť adaptívneho chovania (správania) v nových situáciách (v protiklade k inštinktu a ním determinovaným možnostiam chovania), tak psychická funkcia chápania, t.j. Analýzy a syntézy, a chápavosť ako jej miera.

Čítať ďalej...
 
inteligibilný

To, čo je možné chápať rozumom. To, čo pochádza z inteligencie, v protiklade k tomu, čo pochádza zo zmyslov.

 
<< Začiatok < Predchádzajúce 1 2 3 4 5 6 Ďalší > Koniec >>

Strana 4 z 6