/z lat. con, spolu, a notare, označovať/ ling.

V lingvistike toto slovo označuje každý variant nového zmyslu, ktorý nejaký hovoriaci, v súvislosti so svojou individuálnou skúsenosťou alebo so situačným kontextom, môže pripojiť k obecne prijímanému významu.

¹konštitúcia -ie ž. /lat./ 1. ústavné právne zriadenie 2. zastar. ústava 3. zastar. ustanovenie, nariadenie

Kontradikcia -ie ž. (lat.) alebo protirečenie  je tvrdenie obsahujúce vzájomne si odporujúce myšlienky, rozpor, logický spor; vzájomné pôsobenie protikladov.

(z lat. conventio, dohoda): Vedľa ďalších konotácií (často pejoratívnych: vec je „púha konvencia“, t.j. výsledok púhej dohody bez hlbšieho základu) označuje tento termín každú dohodu medzi rôznymi osobami alebo skupinami.

Pri usudzovaní nutne odvodený výrok z výroku alebo výrokov, ktoré mu predchádzajú.

-ie ž./lat./ 1. stupeň tuhosti látky, súdržnosť, tuhosť, hutnosť, pevnosť 2. chem. plasticita a vnútorné trenie látok, napr. mastiacich 3. vlastnosť látok vzhľadom na súdržnosť čiastočiek týchto látok.