(z lat. correlatio, vzájomný vzťah): Súbežná a viac menej pravidelná premena dvoch javov, ako je možné ju konštatovať a merať v rôznych oblastiach. |
|
Špekulácia o pôvode a utvárania sveta (vesmíru). Kozmogónie boli pôvodne súčasti náboženských mýtov a vo filozofii sa objavujú už u predsokratovcov, zvlášť u Thaleta z Miléta, ktorý ako prvý (filozof) hľadal počiatok všetkých vecí a veril, že sa ho dá nájsť v prapôvodnej vode.
|
Čítať ďalej...
|
Slovo kozmos v gréčtine znamená „poriadok“ (česky „řád“) a od doby predsokratovcov označuje hmotný vesmír, chápaný ako usporiadaný a harmonický celok v protiklade k chaosu.
|
Čítať ďalej...
|
(z lat. creatio, stvorenie): Učenie, ktoré sa opiera výhradne o doslovný výklad Biblie a odmieta každú myšlienku o vývoji druhov. |
(gr. kritérion, to, podľa čoho sa súdi): Znak, ktorý umožňuje rozoznať nejaký predmet alebo pojem od iného. Znak, ktorý dovoľuje vynášať o nejakom objekte hodnotiaci súd. Hovorí sa predovšetkým (najmä) o kritériu pravdy a rozumie sa tým merítko, ktoré umožňuje rozlišovať pravdu od omylu. |
V staršom zmysle sa kritikou mieni tá časť logiky, ktorá pojednáva o súde. Dnes sa význam slova chápe tak, že ide o preskúmanie nejakého faktu, umeleckého diela alebo chovania, a to zo zámerom podať hodnotiaci úsudok, ktorý môže byť rázu logického, estetického, morálneho atď. V užšom zmysle termín navodzuje nepriaznivý úsudok.
|
Čítať ďalej...
|
Podľa gréckej etymológie (krisis) je to súd, rozsudok, rozhodujúca fáza nemoci.
|
Čítať ďalej...
|
|
|
|
<< Začiatok < Predchádzajúce 1 2 3 4 5 6 Ďalší > Koniec >>
|
Strana 4 z 6 |