|
(lat., premýšľanie, cvičenie): Pôvodne v náboženskom úze označuje cvičenie v sebaovládaní (sebakontrole, sebaohraničení), ktorým sa človek vzďaľuje od sveta a svoje myšlienky sústreďuje k nadprirodzenému, obyčajne k nejakému božstvu.
|
Čítať ďalej...
|
Tiež: krajný, hraničný, prechádzajúci do niečoho iného. |
Neurčitý výraz k označeniu viac alebo menej vedomého súboru presvedčenia, mienky, zvyklostí, charakteristických pre tú ktorú ľudskú skupinu alebo jednotlivca.
|
Čítať ďalej...
|
(z gr., meta-feró, prenášam): Rečnícka ozdoba označujúca predmet menom niečoho iného, čo je s ním spojené analógiou. Povedané inak a stručne: „slovo nahradené iným slovom“. |
Pôvodne termín pochádza z názvu „meta ta fysika“, ktorým pomenoval Androníkos z Rhodu (1. storočie pr. Kr.) Aristotelovo dielo, ktoré nasledovalo po (gr. meta) Fyzike – dnes je nazvané Metafyzika (tento spôsob písania sa objavuje až v stredoveku a predpona meta mení teda zmysel a označuje tiež to, čo fyziku presahuje).
|
Čítať ďalej...
|
Učenie, podľa ktorého tá istá duša môže žiť v rôznych telách tak, že prechádza postupne z jedného do druhého:
|
Čítať ďalej...
|
|
|
|
<< Začiatok < Predchádzajúce 1 2 3 4 5 6 Ďalší > Koniec >>
|
Strana 2 z 6 |