V matematike je to vlastnosť veličín, ktoré je možné bezo zmeny nahradiť jednu druhou. Podobne je to skutočnosť, že dve tvrdenia vyplývajú navzájom jedno z druhého, že dve triedy obsahujú jedna druhú alebo že dva pojmy majú rovný rozsah.
|
Čítať ďalej...
|
|
Vzťah rozdielnosti (inakosti) medzi vecami alebo pojmami, ktoré majú podobné vlastnosti. |
Voľba, riešenie. V klasickej analýze voľného aktu je rozhodnutie treťou fázou, ktorá nasleduje po pochopení zámeru (predsavzatie) a rozvažovaní, v ktorej sa prijme nejaké riešenie z väčšieho počtu možností. Za normálnych okolností po rozhodnutí nasleduje realizácia zvoleného jednania; inak by nebolo prejavom vôle. |
Veľmi intenzívny fyzický alebo duchovný (estetický) zážitok spojený s hlbokou túžbou alebo aj s celou osobnosťou subjektu. |
Rozlišovací znak ľudstva (Aristoteles definuje človeka ako rozumného živočícha); rozum je predovšetkým schopnosť počítať a dávať dôkazy o presnosti výpočtov.
|
Čítať ďalej...
|
Obdarený rozumom. Filozofická tradícia (od Aristotela po karteziánov) definuje človeka ako rozumného živočícha, to je schopného „rozlišovať dobro a zlo, pravdu a nepravdu“. Presnejšie sa pojem rozumný používa v oblasti jednania (mravného) – k označeniu múdreho počínania alebo človeka jednajúceho v súlade so zdravým rozumom. |
V tradičnej schéme vôle je rozvažovanie druhou fázou volného aktu (po vytýčení zámeru a pred rozhodnutím a realizáciou). Spočíva vo zvažovaní pohnútok a motívov pre a proti, ktoré potom determinujú rozhodnutie, ktoré má byť uskutočnené. |
|
|
|
<< Začiatok < Predchádzajúce 1 2 3 4 5 6 Ďalší > Koniec >>
|
Strana 5 z 6 |