Talmudská transkripcia gréckeho slova synedrión (odtiaľ pochádza hebrejské prevzaté slovo sanhedrín).

Pred Kristovou dobou a aj počas nej, sa tak nazýval najvyšší židovský súd, ktorý sa schádzal v Jeruzaleme, a tiež sa tak označovali aj rôzne nižšie súdy. V niektorých prekladoch sa tento výraz prekladá ako "rada".

I. Dejiny.

Tradične sa vznik Sanhedrinu spája so sedemdesiatimi staršími, ktorí pomáhali Mojžišovi (Numeri 11:16-24). Predpokladá sa, že po návrate z babylonskeho zajatia tento orgán obnovil Ezdráš. Zdá sa, že tomuto orgánu predsedal veľkňaz.

Za Rímanov, s výnimkou krátkeho obdobia počas vlády Gabinia, táto inštitúcia mala rozsiahle právomoci. Za vlády prokurátorov (6-66 po Kr.) mal Sanhedrin veľkú moc, vnútorná správa krajiny bola v jeho rukách a svojim spôsobom si získal uznanie aj v diaspore (Skutky 9:2, 22:5, 26:12). Od doby Archelaa, syna Herodesa Veľkého, sa však jeho pôsobnosť obmedzovala len na Judsko, lebo nad Ježišom, keď prebýval v Galilei, namal žiadnu moc.

Po roku 70 po Kr. bol Sanhedrin zrušený a nahradený orgánom Bet Din (Súdny dvor), ktorý sa údajne schádzal v Jamnii (68-80 po Kr.), Use (80-116), Šafrane ()140-163, Sefori (163-193) s Tiberiáde (193-220).

II. Zloženie.

Zloženie Sanhedrinu sa behom rokov menilo. Pôvodne jeho základ tvorila saducejská kňazská aristrokracia, ale od doby kráľovnej Alexandry (76-67 pr. Kr) s príchodom farizejov a zákoníkov do jeho radov sa  štruktúra jeho členov začala meniť. Spôsob menovania členov nie je jasný, ale aristokratický pôvod tohto orgánu nasvedčuje tomu, že príslušníci vznešených rodov boli menovaní priamo a ich počet sa doplnil predstaviteľmi svetskej správy. Počas vlády Herodesa, ktorý upredostňoval farizejov a želal si obmedzenie moci saducejov a vplyvu starej šľachty, začala prevaha saducejov v Sanhedrine slabnúť, zatiaľ čo farizejská časť, ktorá silnela už od doby kráľovnej Alexandry, získala ešte väčší vplyv.

V dobách Nového zákona sa veľký Sanhedrin v Jeruzaleme skladal z veľkňazov (t.j. úradujúceho veľkňaza a bývalých veľkňazov), príslušníkov privilegovaných rodov, z ktorých sa veľkňazi vyberali, starších (kmeňových a rodových vodcov a kniežat) a zákoníkov, t.j. znalcov Zákona. Boli tu farizeji a saduceji. Jeho členovia, napr. ako Jozef z Arimatie, boli označovaní ako členovia rady (Marek 15:43; Lukáš 23:50).

Podľa historika Jozefa a Nového zákona, na čele Sanhedrinu bol úradujúci veľkňaz. Preto Kaifáš predsedal "súdu" nad Ježišom a Ananiáš súdu nad Pavlom (Skutky 23:2). Zdalo by sa, že v predchádzajúcich dobách veľkňaz mal najvyššiu moc, ale táto bolo neskôr obmedzená. Dedičné členstvo postupne ustúpilo do pozadia v prospech politického členstva a bývalým veľkňazom a ich spojencom (napr. predstaveným chrámu) sa hovorilo "poprední muži" (Ján 7:26; Skutky 4:5-8, atď.).

III. Rozsah súdnej právomoci

IV. Procedurálne otázky.

Vytvorené: 7. marca 2013.

Upravené: 3. apríla 2013.