|
V obecnom slova zmysle to, čomu nič nepredchádza. Mimo čiste chronologickú oblasť sa adjektívum používa v rozmanitých súvislostiach.
V entológii to, čo sa vzťahuje k primitívnym alebo lepšie povedané k archaickým civilizáciám (spoločnosti nepoznajúce písmo).
V matematickej logike to, čo stojí na počiatku konzekventného vzťahu a čo tento vzťah (funkciu) riadi, napríklad matematické axiómy.
Z hľadiska teórie poznania pojmy alebo pravdy, ktoré sú v základe každého poznania.
V ontologickom poriadku je primárne to, čo je samo svojim dôvodom bytia a čo sa nedá vysvetliť poukazom na nejakú skoršiu príčinu, napríklad prvú príčinu. |
|
|
Čo je chronologicky najstaršie. V dôsledku tiež to, z čoho je odvodené niečo iné (napríklad postulát alebo axióm). Čo vykazuje z kvalitatívneho hľadiska relatívne jednoduchú povahu.
|
|
Čítať ďalej...
|
|
(z gr. psyché, duša, a iatreia, liečenie): Odvetvie lekárstva, ktoré skúma a lieči „choromyseľnosť“; tento pojem bol postupne nahradený výrazom „duševné choroby“.
|
|
Čítať ďalej...
|
|
Súhrn duševných javov určitého jedinca. Týmto termínom sa postupne nahradzovali výrazy duša a myseľ. |
|
Obor založený Freudom.
|
|
Čítať ďalej...
|
|
psychofyzika, psychometrika, psychotechnika |
|
Psychofyzika (založená Fechnerom) je experimentálne skúmanie vzťahu duševnej činnosti a tela. V praxi sa toto skúmanie obmedzuje na skúmanie vzťahu medzi intenzitou určitého stimulu a pocitu, ktorý vyvoláva.
|
|
Čítať ďalej...
|
|
Obor skúmajúci psychické javy a ich zákonitosti. V tomto zmysle sa termín používa už od 18.storočia.
|
|
Čítať ďalej...
|
|
|
|
|
<< Začiatok < Predchádzajúce 41 42 43 44 45 46 47 48 49 50 Ďalší > Koniec >>
|
|
Strana 42 z 63 |
