V obecnom slova zmysle znamená niečo ojedinelé, výnimočné.

(z gr. skepsis, videnie, skúmanie, pochybnosť): Nauka, podľa ktorej duch nemôže dosiahnuť pravdu. Skeptik, ktorý tvrdí, že nič sa nedá z istotou poznať, len potlačuje svoj úsudok a zaujíma postoj trvalého a všeobecného pochybovania.

(z gr. scholé, lat. schola, ktoré pôvodne znamenalo prázdno, voľný čas, prípadne čas k štúdiu): Slovo sa prenieslo na študijné inštitúcie, školy v dnešnom slova zmysle, ktoré sú scholé v tom zmysle, že sa tu nejedná o obživu ani službu. Odtiaľ v stredoveku vzniklo označenie scholastická (školská) filozofia.

V bežnom zmysle je skúsenosť vedenie a schopnosť (v istom slova zmysle aj zručnosť) nadobudnuté životnou praxou, ktoré obohacujú myslenie a osobnosť. Z pohľadu teórie poznania je to schopnosť zachytávať skutočnosť buď zmyslovou intuíciou (vonkajšia skúsenosť), alebo psychologickou intuíciou (vnútorná skúsenosť).

Adjektívum skutočný sa týka vecí a označuje to, čo je dané, čo fakticky existuje. Teda je v protiklade ako k tomu čo je zdanlivé a klamné, tak aj k tomu, čo je abstraktné, predstavové alebo poznateľné, lebo realita predpokladá konkrétnu existenciu.

Príjemný citový stav, v presnom slova zmysle fyzickej povahy, a v tomto zmysle teda znamená to isté čo pôžitok alebo rozkoš. V širšom zmysle mravné uspokojenie, pri ktorom nad zmyslovými alebo fyziologickými prvkami prevažujú prvky rozumovej alebo duševnej povahy.