Voľba, riešenie. V klasickej analýze voľného aktu je rozhodnutie treťou fázou, ktorá nasleduje po pochopení zámeru (predsavzatie) a rozvažovaní, v ktorej sa prijme nejaké riešenie z väčšieho počtu možností. Za normálnych okolností po rozhodnutí nasleduje realizácia zvoleného jednania; inak by nebolo prejavom vôle.

Veľmi intenzívny fyzický alebo duchovný (estetický) zážitok spojený s hlbokou túžbou alebo aj s celou osobnosťou subjektu.

Rozlišovací znak ľudstva (Aristoteles definuje človeka ako rozumného živočícha); rozum je predovšetkým schopnosť počítať a dávať dôkazy o presnosti výpočtov.

Obdarený rozumom. Filozofická tradícia (od Aristotela po karteziánov) definuje človeka ako rozumného živočícha, to je schopného „rozlišovať dobro a zlo, pravdu a nepravdu“. Presnejšie sa pojem rozumný používa v oblasti jednania (mravného) – k označeniu múdreho počínania alebo človeka jednajúceho v súlade so zdravým rozumom.

V tradičnej schéme vôle je rozvažovanie druhou fázou volného aktu (po vytýčení zámeru a pred rozhodnutím a realizáciou). Spočíva vo zvažovaní pohnútok a motívov pre a proti, ktoré potom determinujú rozhodnutie, ktoré má byť uskutočnené.

(gr. rhythmos, pomer, miera, rytmus): Vzniká periodickým a pravidelným striedaním, ktoré ruší jednotvárnosť trvania a vnáša do času poriadok. Stretávame sa s ním predovšetkým v umení (tanec, hudba, básnictvo).