Termín má v podstate náboženský zmysel a označuje buď nadprirodzené osvietenie, ktorým Boh ľudskej mysli niečo oznamuje, odkrýva, alebo súhrn Božích právd obsiahnutých v Písme. Vo filozofii sa výraz vôbec nepoužíva: tu sa dáva prednosť slovu odhalenie.

Zlom označujeme všetko, čo prekáža dokonalosti človeka a zahrňuje skúsenosti, v ktorých prevláda utrpenie alebo ujma. Na rozdiel od dobra je za mravné zlo zodpovedná osoba, ktorá sa ho dopustila.

Porušenie morálnych pravidiel skupiny, ktorá má vyšší stupeň závažnosti než púha chyba. Zo zákonného hľadiska sa zločin trestá v mene celej spoločnosti (a nie len v mene obeti).

Je to jedna z vlastností, ktorú musí spĺňať správna axiomatika: zaručuje, že uznané axiómy si medzi sebou neodporujú.

Slovo zmysel je mnohovýznamové. V psychológii a fyziológii označuje psychofyziologickú funkciu, ktorá pri kontakte so špecifickými podnetmi umožňuje zakúšať pocity odpovedajúce príslušnému receptoru. Medzi tradičných päť zmyslov patria (od Aristotela): zrak, sluch, čuch, chuť a hmat.

Zmyslový orgán, zmyslový pocit alebo zmyslový vnem.