II. oddiel

 Hmota – jej definícia a vlastnosti

Kapitola A

Vedecké poznanie a svetonázorové presvedčenie

Hmota vo filozofii (a pôvodne aj vo fyzike) je protiklad ducha. Podľa materializmu všetko, čo existuje, je buď hmota sama, alebo je v svojej existencii od hmoty závislé.

Hmotou sa rozumie to, z čoho vzniklo a pozostáva všetko, čo existuje. Takto sa tento pojem prijíma všeobecne. Jeho definíciu predložil Vladimír Iľjič Lenin v roku 1908 v svojom filozofickom diele Materializmus a empiriokriticizmus.

Leninova definícia hmoty je filozofická, nie vedecká. Hmota, podľa nej, je filozofická kategória – teda je to filozofický, nie vedecký pojem. Hmota nie je fyzikálnou veličinou, nemá ani jednotku ani rozmer.

Kapitola B

Vlastnosti hmoty

1. Vedecky spoznané a overiteľné vlastnosti hmoty

Náš svet, náš hmatateľný životný priestor je nespochybniteľne materiálny, existujúci a reálny. Vlastnosti hmoty sa prejavujú vo forme látky a vo forme poľa.

V nasledujúcich troch paragrafoch tejto kapitoly uvádzame tie vedecké (overené) poznatky prejavov hmoty, ktoré potrebujeme pre účely tejto publikácie.

2. Hmota a jej fyzikálne prejavy

Usporiadanosť a štruktúrnosť hmoty

Materiálny svet sa vyznačuje usporiadanosťou. Vidíme to na štruktúre látok, ktoré sa skladajú z molekúl, tie z atómov a tie z obalu a jadra. Náš materiálny svet má štruktúru.

Pohyb

Je neoddeliteľnou vlastnosťou hmoty (matérie, látky) – hmota (látka) existuje v pohybe ako z mikroskopického, tak aj z makroskopického pohľadu. Pohyb je spôsob jej existencie.

Priestor a čas

Existencia hmoty je nerozlučne spojená s priestorom a časom. Pohľad na priestor a čas je iný vo svetonázore (filozofii) a iný vo vede. Z pohľadu filozofie sú priestor a čas filozofické kategórie (vysvetlenie nižšie). Z pohľadu vedy sú to merateľné fyzikálne veličiny.

3. Ďalšie vlastnosti hmoty

Hmotnosť

Hmotnosťou (m) označujeme zotrvačné a gravitačné vlastnosti látkových telies.

Elektrický náboj

Elektrické a magnetické vlastnosti hmoty popisujeme prostredníctvom elektrického náboja.

Energia

Energia (E) je v najjednoduchšej definícii schopnosť telesa konať prácu

4. Poznávanie hmoty, priestoru a času

Hmotu dokážeme vedecky (fyzikálne) popísať len cez jej vlastnosti ako hmotnosť, elektrický náboj a podobne.

5. Základné predpoklady materializmu o hmote

Predpokladané, ale vedecky neoverené a neoveriteľné vlastnosti hmoty zavedené v materializme

Okrem vedeckých, faktických a overiteľných poznatkov o hmote materializmus – ako filozofia aj ako svetonázor – o hmote zavádza neoverené a neoveriteľné dodatočné predpoklady (neodôvodnené axiómy^F), postuláty) alebo fakty o nej účelovo interpretuje.

     1. Podľa materialistickej definície základná vlastnosť (atribút) hmoty je jej (objektívna) existencia nezávislá od akéhokoľvek vedomia (bytosti, inteligencie a pod.).

     2. Ďalšia základná vlastnosť hmoty má byť jej večná existencia – hmota sa považuje za nevytvoriteľnú a nezničiteľnú, existovala a existuje večne (nemá žiaden počiatok ani koniec).

Pohyb v materializme

Pohyb je neoddeliteľnou vlastnosťou hmoty. Je nevytvoriteľný a nezničiteľný ako hmota sama.

Priestor a čas v materializme

Pretože priestor a čas sú neoddeliteľné od hmoty, neexistuje nič, čo by mohlo existovať mimo priestoru a mimo času. Priestor a čas ako filozofické kategórie sú základné spôsoby objektívnej (nezávislej) existencie pohybujúcej sa hmoty.

     3. Hmota je samohybná. Tým sa myslí, že hmota na pohyb (v úplne všeobecnom, filozofickom zmysle slova) nepotrebuje vonkajšiu (nadprirodzenú) silu.

6. Samo-organizovanosť hmoty

Pod samo-organizovanosťou, ako píšeme vyššie, sa rozumie vlastnosť a schopnosť hmoty vytvárať vyššie formy usporiadania z nižších, jednoduchších, primitívnejších usporiadaní.

Kapitola C

Materialistické požiadavky na vedecké teórie

V materializme sa požaduje, aby hypotézy, vedecké zákony a teórie odrážali v úplnosti všeobecný materialistický postulát, ktorý znie:

Všetky fyzikálne (prírodné) javy majú pôvod v materiálnych objektoch (rozumej: v hmote).

Kapitola D

Naturalizmus a redukcionizmus

Naturalizmus

Organickou súčasťou materialistickej filozofie a materialistického svetonázoru je naturalizmus – je ich súčasťou a pevným pilierom. Jeho ústredným pojmom je príroda.

Redukcionizmus

Pojem redukcionizmus pochádza z lat. reductio – redukovať, zjednodušiť.  Keďže materializmus nepripúšťa existenciu duše či ducha, mysle či vedomia, ktoré by boli nezávislé od hmoty, ktorá údajne jediná existuje, potom musí materializmus akúkoľvek myseľ, vedomie či dušu prehlásiť za vlastnosť hmoty samej. Redukcionizmus je súčasťou materializmu, resp. naturalizmu.

Kapitola E

Krátka história materializmu

Hoci samotné slovo „materializmus“ sa používa až od 18. storočia, materializmus ako postoj k chápaniu sveta (svetonázor) bol vlastný rôznym názorom a myšlienkovým prúdom už v dávnej minulosti, predovšetkým v gréckej filozofii. Systematickú filozofickú podobu materializmu však dal až marxizmus,