Slovo na záver prvého dielu

Nosná myšlienka tohto pohľadu na svet je, že podstata a prvotná príčina všetkého, čo existuje, je večne existujúca hmota a jej schopnosť samo-organizovanosti. To je filozofický predpoklad (axióma), ktorý sa nedá dokázať, ale predsa ho je potrebné nejako zdôvodniť.  Hľadanie dôkazu pre predpoklad hmoty ako prvotnej príčiny a pre jej schopnosť samo-organizovanosti dospelo v 19. storočí k predstave mysleného (pomyselného) procesu evolúcie. Čo je tiež len ďalší filozofický predpoklad.

Celá vec stojí z pohľadu preukázania pravdivosti nosnej materialistickej myšlienky ešte horšie. Metódami empirickej vedy je nemožné, už zo samotného princípu, skúmať a potvrdiť či vyvrátiť pôvod vesmíru a pôvod života. Je to tak preto, lebo sú to jedinečné a neopakovateľné udalosti, ktoré sa mali udiať v minulosti, ktorá je nedostupná empirickému bádaniu. Presvedčenie o pôvode sveta a života preto zostáva otázkou viery ako v biblickom, rovnako aj v materialistickom svetonázore.

Výsledkom všetkej snahy materializmu je učenie, ktoré je plné vnútorných protirečení, ktoré si nahromadil materializmus sám. Preto je tento svetonázor bezcenný, zavádzajúci a bezútešný. Privádza ľudí len do falošného sebauspokojenia. Chýbajúca vedecky podložená príčinná súvislosť je postačujúci dôvod definitívneho odmietnutia tohto pohľadu na svet. Taký vesmír a všetko v ňom, ako ho predkladá materializmus, nemôže existovať a ani neexistuje, lebo jednoducho vzniknúť ani nemohol.

Vesmír a všetko, čo v ňom poznáme, však skutočne existuje. Materialistický svetonázor ho však nedokáže vysvetliť. Nedokáže vysvetliť jeho pôvod, a preto nedokáže vysvetliť svet ako taký, jeho zmysel a účel bytia. Ako všetko, čo existuje, začalo existovať a prečo náš životný priestor je skutočný, reálny, a to už od samého svojho počiatku, prečo ešte stále existuje a kam smeruje (a my s ním), si povieme v druhom diele publikácie.