-u m. /gréc., lat./: 1. práv. súhrn pravidiel, zásad, predpisov, smerníc,

Časť morálnej teológie, ktorej predmetom je riešiť jednotlivé prípady otázok svedomia vo svetle mravných princípov.

(z lat. classis, diel, oddiel, trieda): Rozdelenie množiny prvkov alebo pojmov na triedy alebo podmnožiny usporiadané hierarchicky.

-ie ž.(z lat. cohaerere, držať pri sebe): Vlastnosť úsudku alebo textu, v ktorom sa nedá nájsť rozpor.

Súhrn jednotlivcov (indivíduí), združených na základe prirodzenej príbuznosti, spoločného cieľa alebo ich patričnosti k jedinému celku. Môže to byť ako spoločenstvo národné, tak spoločenstvo obmedzenejšie, napr. profesionálneho rázu.

(z lat. collectum, zhromaždené, zobrané): Kolektívne je to, čo sa týka obmedzeného počtu indivíduí, ktoré tvoria nejakú skupinu, zatiaľ čo slovom obecné (generálne) označujeme to, čo patrí neurčitému množstvu indivíduí.