S odkazom na mýtus o Narkissovi (ten sa, oslnený vlastnou krásou chcel dotknúť odrazu vo vode, utopil) zamilovanosť do obrazu seba samého. Obvyklé štúdium sexuality u detí, v ktorom sa subjekt zamilováva do vlastného tela, u dospelého človeka svedčí o regresii.

Národom nazývame súhrn jedincov vytvárajúcich spoločenskú entitu, odpovedajúcim určitým podmienkam objektívneho rázu (vlastníctvo územie, jazyková jednota, ekonomická nezávislosť atď.) a rázu subjektívneho alebo duchovného (spoločné tradície a dejiny, vedomé zdieľanie toho istého politického systému).

Náradie zhotovené ako predĺženie tela (tyč je najprirodzenejší nástroj ľudskej činnosti), ktorým človek zväčšuje svoj dosah.

-y ž. /lat./  hovor. súhrn vrodených vlastností; povaha

- mu m. /lat./ 1. filoz. smer, ktorý pokladá prírodu za základného činiteľa vývoja; 2. literárny a umelecký smer v 19. storočí usilujúci sa dosiahnuť verné napodobenie prírody, skutočnosti najmä metódou realisticky verného opisu, detailnej vecnej, dokumentárnej reprodukcie.

Nemajúci medze, buď ako presahujúci akúkoľvek danú kvantitu tej istej povahy (nekonečno aktuálne), alebo podľa dôvodných domnienok smerujúci k takémuto stavu (nekonečno potenciálne).