Úkon rozumového vedomia, ktorým subjekt uskutočňuje objav seba samého. Uvedomovanie, neoddeliteľné od filozofického uvažovania, je rozdielne od vedeckého objavovania sveta objektov.

Citový fenomén tiesnivého nepokoja a strachu bez určitého predmetu – na rozdiel od strachu, ktorý sa vždy týka viacmenej určitého predmetu – sprevádzaný neurovegetatívnymi zmenami ako je pocit tlaku, dusenia, potenia, tráviace ťažkosti.

Existencionálna  filozofia (a existencionalizmus) už od Kierkegaarda v nej vidí ontologický pocit, v ktorom môže objaviť nielen svoju slobodu, ale tiež „ohrozenosť ničotou a absurdnou povahou života“.

-u m. /lat./ 1. odb. obmenená podoba, obmenené znenie, spracovanie dačoho; obmena

/lat./ odb. tvoriaci varianty;

-y ž. /lat./ 1. obmena, rozmanitosť, rôznosť, pestrosť

Večnosť sa bežne chápe ako nekonečné trvanie, ako čas plynúci buď lineárne alebo niekedy cyklicky (večný návrat), bez počiatku alebo konca (naturalizmus, dialektický materializmus). Filozofia večnosť spája s nečasovosťou, s tým, čo nepodlieha ani vzniku ani zániku.