svätý, svätosť

Znamená schopnosť individuálneho vedomia zo zreteľom k pojmom „dobro“ a „zlo“ posúdiť rôzne chovania, či už ide o vlastné chovanie alebo o chovanie druhých. Ak nie je takéto posúdenie bezprostredne jasné, hovorí sa o otázke svedomia, kedy súdnosť je váha medzi hodnotami zdanlivo rovnako žiaducimi, hoci si navzájom odporujú.

Vo filozofickom ponímaní má termín dvojaký význam. Na jednej strane označuje súhrn hmotných skutočností, ktorý vytvára kozmos alebo univerzum, a v užšom slova zmysle pozemskú planetárnu sústavu.

Typ deduktívneho uvažovania, ktoré z dvoch pôvodných viet (premís: väčšej a menšej, ktoré sa tak nazývajú preto, že ten istý člen je užitý najprv v širšom a potom v užšom význame) logicky vyvádza tretiu (záver), ktorý bol v nich obsiahnutý. Vzor: „každé A je B, ale C je A, teda C je B“, kde A je stredný člen, ktorý sprostredkuje medzi B a C.

Pôvodne je symbol poznávací znak, tvorený dvoma polovicami rozlomeného predmetu, ktoré sa dajú priložiť k sebe na dôkaz totožnosti.

(gréc.)

1. psych. tajomne pôsobiaci na city, na duševný stav jednotlivca