(z gr. typos, otlačok, razenie ): Pôvodne forma na tvarovanie predmetov. Výraz sa však obecne používa v prenesenom význame: súbor znakov, ktoré sú spoločné všetkým bytostiam alebo predmetom jednej skupiny. V tomto prípade sa používa adjektívum typický ako predstaviteľ triedy, ku ktorej patrí.

(z gr. tyrannos, absolútny vládca): Tyranom bola v antickom Grécku stredovekých mestských štátoch osoba, ktorá sa zmocnila vlády násilím alebo vďaka svojmu rečníckemu umeniu. Tyrania označuje akúkoľvek despotickú moc, ktorá jedná podľa svojej ľubovôle a opiera sa o násilie. Odtiaľ krehkosť tyranie a predovšetkým dočasnosť vlády tyrana alebo uchvatiteľa, ktorý v skutočnosti nerobí to, čo chce, pretože sa riadi svojimi rozmarmi a je posadnutý vášňou, ktorá stále viac oslabuje jeho moc.

Podľa Aristotela a scholastikov znamená a označuje príčinu, ktorá niečo skutočne spôsobila. Podľa Malenbracheho je to príčina, ktorá je reálne schopná spôsobiť/vyvolať účinok.

Úcta je podľa Kanta jediný cit zlučiteľný s mravnou povinnosťou. Nie je to cit „patologický“, ktorý je založený na citovosti – ako všetky ostatné, t.j. na pasívnej časti našej bytosti, ale na „predstave hodnoty, ktorá pokoruje moju samoľúbosť“ a svedčí o tom, že subjekt si je vedomý, že „musí vlastnú vôľu podriadiť zákonu“ daného rozumom. Úctu preto prejavujeme nie veciam, ale osobám, lebo potenciálnou alebo mravnou oporou mravného zákona je človek.

To, čo sa prihodí. V dejinách fenomén hodný zaznamenania, ale bodový, v určitom rámci času a miesta, ktorý tak môže vojsť do chronológie a byť predmetom nejakého vyprávania.

Výraz údel, aplikovaný na človeka, môže označovať to, čo sa prihodí počas určitej ľudskej existencii. Nemal by sa zamieňať s osobným poslaním na základe vnútornej nutnosti.