V obecnom zmysle druhotný jav, ktorý sa netýka existencii hlavného fenoména, ktorého si všímame.

Náuka, ktorej predmetom je veda – nie je to však „filozofia vedy“ ani „teória vedy“ (aj keď sa niekedy používa ako synonymum gnozeológie).

Ako učenie o posledných veciach (gr. ta eschata) – ktoré sa najprv objavuje v náboženskej oblasti – sa eschatológia snaží dať zmysel a cieľ človeku a vesmíru.

/z lat. esentia/ tiež bytnosť, podstata. Esencia tvorí základ, podstatu vecí; to, čo vec činí tým, čím je;

to, čím sa od každej inej veci odlišuje; čím vec je, na rozdiel od akcidentov (niečo, čo môže, ale nemusí byť prítomné).

Bytnosť je základom pojmového vymedzenia každej veci. Bytnosť môžeme chápať ako imanentný (vnútorný) dôvod každej veci, ktorý určuje jej bytie. Vzhľadom k bytiu (existencii) je bytnosť (esencia) obmedzujúcim prvkom.

Pozri heslo: imanentný

Slovo esencionálny (podstatný, bytnostný) znamená pôvodne to, čo patrí k esencii. V širšom význame niečo dôležité, čo nesmie chýbať, charakteristické.

(z gr. aisthésis, cit vnímanie): Označuje to, čo sa týka krásy (estetický dojem, cit, súd).

(z gr. éthos, zvyk, mrav, povaha): Vo vlastnom zmysle filozofická disciplína, ktorej predmetom sú hodnotiace súdy, ktoré sa týkajú rozlíšenia dobrého a zlého.