(z gr. výklad písomných textov): Exegéza je nauka o správnom výklade textov tak, aby bol vystihnutý zmysel, ktorý do nich pôvodca vložil. Bola systematicky rozvinutá vo filozofii, v teológii (biblická exegéza) a v právnej vede, kde slúži k výkladu (interpretácii) práva.

       Tiež sa ním obecne vyjadruje slovný alebo vecný výklad nejakej pamiatky.

Učenie, ktoré predpokladá existenciu archeotypov či vzorov zmyslových vecí (napr. Platónovo učenie).

(z gr. ek-istémi, lat. existere, vyvstávať, vyčnievať): V základnom význame je to sám fakt bytia. Odtiaľ dvojaký možný prístup: buď existencia o sebe, nezávisle na akomkoľvek poznaní, alebo existencia v skúsenosti (možnej alebo skutočne nastalej) v protiklade k ničote.

Akýkoľvek smer, ktorý v protiklade k filozofiam, konceptu alebo esencie sústreďuje svoje úvahy na existenciu. V tomto širokom zmysle začínajú tieto smery v modernej filozofii Kierkegaardom a jeho trvaním na osobnosti, zodpovednosti a subjektivite.

(z lat., pokus): Je to umelé usporiadanie, ktoré má poskytnúť jednoznačnú a opakovateľnú skúsenostnú odpoveď na nejakú otázku, spravidla platnosť či neplatnosť nejakej hypotézy.

To, čo je vyslovené alebo vyjadrené výslovne, priamo a formálne, alebo predmet jasného vedomia.