(z lat. exprimere, vytlačiť, vynútiť, vyjadriť, „dostáť zo seba“: výraz). Pôvodne akt vyjadrovania alebo jeho výsledok, to jest aktuálny dátum, údaj, ktorý analogicky odpovedá nejakej danosti neprítomnej alebo skrytej. Tak je pre Leibniza priemet telesa do roviny jeho geometrickým vyjadrením, expresiou.

(z lat., rozsah, rozšírenie): Súhrn predmetov, na ktoré je možné uplatniť nejaký koncept (množina predmetov, ktorých atribútom môže byť), nejaké tvrdenie (pre nich platiace), nejaký vzťah.

(z lat., vonkajší): To, čo je mimo, čo prichádza zvonku alebo sa obracia navonok.

Predĺženie, rozšírenie výsledku pozorovania mimo oblasť, v ktorej boli získané, poprípade rozšírenie pojmov či predstáv mimo oblasť, v ktorej sa užívajú a osvedčujú.

Krajnosť. Obecne to, čo vykazuje nejakú vlastnosť v najvyššej miere. V množnom čísle znamenajú „extrémy“ veci, ktorékrajnú mieru opačných vlastností (oheň a ľad). V logike sú to dva protikladné druhy druhy v rámci toho istého rodu (napr. široký a úzky), alebo veľký a malý člen sylogizmu.