(z gr. aitia, príčina): Vedecké štúdium príčin. Vyskytuje sa hlavne v medicíne, kde znamená hľadania príčin nemocí. |
|
Pojem, ktorý označuje postoj, ktorý odmieta „kultúrne (t.j. morálne, náboženské, spoločenské a estetické) formy, vzdialené tým, s ktorými sa sami stotožňujeme“.
|
Čítať ďalej...
|
(z gr. éthos, zvyk, obyčaj): Popisná veda o mravoch a rôznych morálkach bez hodnotiacich súdov o pozorovaných javoch. |
V presnom zmysle by to bolo štúdium pravého významu slov. V skutočnosti je to disciplína, ktorá určuje pôvod slov a vývoj ich zmyslu a formy. |
(z gr. eudaimonia, blaženosť): Súhrnné označenie naúk, ktoré odmietajú oddeľovať šťastie a cnosť, považujú šťastie za Zvrchované dobro a jeho hľadania za cieľ mravného jednania.
|
Čítať ďalej...
|
euklidovský, neeuklidovský |
Euklidovská geometria platila po stáročia ako jediná možná a teda univerzálne platná. Je postavená na piatich Euklidových postulátoch.
|
Čítať ďalej...
|
(z lat. e visu, z videnia): Latinská etymológia navodzuje ideu poznania, ktorá sa vnucuje z istotou priamo videného. |
|
|
|
<< Začiatok < Predchádzajúce 1 2 3 4 5 6 7 Ďalší > Koniec >>
|
Strana 4 z 7 |