(z gr. fainomai, objaviť sa): Obecne to, čo sa objavuje, a to ako zmyslom, tak aj vedomiu. Odtiaľ skúsenostné dáta, získané pozorovaním alebo pokusmi, ktoré sú predmetom vied.

(lat., vonkajší tvar, podoba): V bežnej reči podoba, predstava, často aj ľudská postava (odtiaľ figuratívne umenie, ktoré spodobňuje skutočné veci, figurka, postavička). Rétorická figúrka bol pôvodne symbol, pozdejšie forma vyjadrovania (otázka, litotest atď.) alebo symbolické či metaforické vyjadrenie myšlienky.

Až do 18. storočia bol termín synonymom učenca vo veľmi širokom význame. V 18. storočí sa tento význam zužuje na toho, kto neuznáva inú autoritu než rozum. V množnom čísle sa slovom „filozofovia“ mienení stúpenci osvietenectva, predovšetkým francúzski autori, ako boli Voltaire, d'Alambert, Diderot atď., odsudzujúci náboženské inštitúcie ako tmárske.

V nešpecializovaných významoch môže slovo filozofia byť hmlistým synonymom múdrosti; raz máme na mysli pokorné zmierenie sa so životom („osudom“), druhýkrát schopnosť vyváženého a súdneho myslenia a tretíkrát určité videnie sveta, nie však jasne formulované a často neľahko definované.

(z lat. finis, cieľ, koniec): Finalita znamená samotné smerovanie k cieľu ako aj prispôsobenie prostriedkov k jeho dosiahnutiu.