Učenie, podľa ktorého je úhrn skutočnosti pochopiteľný.

(gr. pan, všetko, a theos, boh): Pojem, ktorý sa objavil na začiatku 18. storočia, označuje každé ponímanie, podľa ktorého Boh a svet sú jedno alebo Boha chápeme ako imanentnú súčasť sveta.

(gr. príklad, vzor): Platónska idea je paradigma skutočnosti, to je príkladný vzor, nemenný a dokonalý, na ktorom majú vnímateľné veci len nedokonalú účasť.

(gr., čo je prekvapivé, proti očakávaniu a bežnému názoru). Tvrdenie alebo prejav odporujúci prevládajúcemu názoru alebo pravdepodobnosti. Môže mať pejoratívny význam ak znamená len snahu pohoršovať alebo baviť. V paradoxe je účinná taktika k upútaniu pozornosti alebo k zburcovaniu uspatého svedomia.

(gr., poblúznenosť, šialenstvo): Výraz užívaný od počiatku 18. storočia a to najprv pre označenie všetkých foriem choromyseľnosti.