(z lat., prae-mittere, predosielať): Predpoklady, východiská usudzovania.

V epistemológii označuje presné to, čo je určené so známou mierou približnosti (aproximácie). Odlišuje sa od presnosti matematickej, ktorá je ideálna a vylučuje akúkoľvek približnosť.

(z lat. providentia, prozreteľnosť, predvídanie):

Stav toho, kto je z trestného hľadiska vinný (alebo zodpovedný) za ťažkú chybu. Alebo ide o pocit toho, kto si je vedomý, že porušil nejaké mravné (alebo náboženské) pravidlo pri znalosti príčiny.

(Príčina účinná, finálna, formálna, materiálna, prvá). Čo pôsobí účinok, sa nazýva príčina. Termín mal v starovekej filozofii širší význam ako dnes. 

Vzhľadom na myslenie priestor je jedna z dvoch vlastností vonkajšieho sveta (vedľa času). Všeobecne sa vymedzuje ako rovnorodé a neobmedzené prostredie, zahrňujúce všetky konečné rozľahlosti, kde vnímanie umiestňuje svoje predmety a ich pohyby. Jeho jednotlivé časti sú k sebe navzájom vonkajšie.