Povesť je to, čo sa rozpráva, hovorí; správa, povedačka (pravdivá aj vymyslená); ľudské reči; dobré alebo zlé meno človeka alebo skupiny ľudí; sláva, hanba, klebeta. |
Čítať ďalej...
|
|
Z obvyklého významu slova (čo má byť, respektíve čo sa má robiť) morálna reflexia pojem záväznosti.
|
Čítať ďalej...
|
(z lat., ponere, klásť; positus, postavenie, tvrdenie): Obecne povedané, pozitivizmom nazývame doktríny, ktoré sa zriekajú každého a priori. Prehlasujú nedosažiteľnosť „vecí o sebe“ a uznávajú jediné istoty experimentálneho typu, to je vedecké pravdy odvodené zo vzťahov a zákonov. |
Tento pojem, ktorý sa bežne stavia proti citovosti a činnosti, znamená zároveň teoretickú funkciu ducha aj výsledok tejto funkcie. Jej cieľom je sprítomniť zmyslom alebo rozumu nejaký predmet (vonkajší alebo vnútorný) a zároveň pokúsiť sa ho odlíšiť (od iných) alebo si získať o ňom celkom primeranú predstavu. |
Základný prvok experimentálneho usudzovania: vo vedách založených len na základe pozorovania, lebo tie nemajú možnosť overovať si pozorovanie pokusmi (astronómia), na základe zaznamenaných javov vysloví hypotézu alebo priamo zákon.
|
Čítať ďalej...
|
Tento pojem – ako opak hry – najprv znamenal namáhavú a vynútenú činnosť. Podľa gréckeho a kresťanského chápania ide o utrpenie, trest alebo kliatbu. |
(z gr., pragma, vec, udalosť, jednanie, čin): Slovo, označuje doktrínu, ktorá sa rozvinula koncom 19. storočia. Podľa pragmatikov kritérium pravdy záleží v praktickej hodnote, v úspechu a účinnosti. Pravdivosť zákona alebo vedeckej teórie je potvrdená ich praktickým využitím. |
|
|
|
<< Začiatok < Predchádzajúce 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Ďalší > Koniec >>
|
Strana 6 z 14 |