Súvislá zmena polohy telesa v priestore a v čase vzhľadom k nejakému referenčnému bodu. U Aristotela znamená všetky formy prechodu od možnosti k uskutočneniu (aktu), to je: 1. pohyb priestorový, 2. zmena kvalitatívna, 3. zmena kvantitatívna, 4. vznik a zánik; úhrnom je to teda „meniaca sa skutočnosť“. |
|
Pojem ako abstraktná a obecná idea (myšlienka) kladie najprv otázku svojho pôvodu. Pre empirikov sú pojmy vyústením procesu abstrakcie, ktorej východiskom je skúsenosť, zatiaľčo pre racionalistov ich produkuje rozum nezávisle na akýchkoľvek empirických poznatkoch.
|
Čítať ďalej...
|
V širšom slova zmysle je to každý kvantitatívny rozvoj alebo vzrast (napríklad pokrok určitej choroby).
|
Čítať ďalej...
|
Ekonómia (z gr. oikos, dom a nomos, zákon) znamená klasické umenie viesť domácnosť, menovite spravovať rodinný majetok. Prívlastok „politická“ (prvýkrát sa objavuje v r. 1615) znamenal v protiklade k tomu vedenie financií štátu.
|
Čítať ďalej...
|
Etymologický význam (z gréckeho polis, obec) adjektívum politický označujúce to, čo sa týka spoločného života zboru občanov, sa dnes užíva len v niekoľkých výrazoch, ako napr. „politická ekonómia“.
|
Čítať ďalej...
|
Náboženská alebo filozofická sústava, ktorá pripúšťa existenciu viac bohov, poprípade navzájom podriadených a nadriadených. |
Formulácia, ktorá spočíva v tom, že sa nejakej veci dá meno. Pomenovanie je neoddeliteľné od konceptualizácie, t.j. operácie, na základe ktorej zvukový znak dostáva pojmový význam, pričom to, čo označuje (vyjadruje), môže viesť k množstvu súdov. |
|
|
|
<< Začiatok < Predchádzajúce 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Ďalší > Koniec >>
|
Strana 4 z 14 |