Charakter toho, čo je pravdivé buď z formálneho hľadiska, alebo preto, že reálne existuje. Pravdou môžeme nazvať aj pravdivý výrok. Vzťah medzi pravdou a skutočnosťou je zvlášť zrejmý, ak ide o pravdu svedectva alebo historického štúdia.

V matematike označuje pomer počtu priaznivých prípadov k celkovému počtu prípadov (pravdepodobnosť vytiahnuť určitú kartu pri hre s 32 rôznymi kartami je 1:32). V mikrofyzike sú vedecké zákony zákonmi pravdepodobnostnými: majú štatistickú platnosť.

Morálna kvalita toho jedinca, ktorý má vo zvyk hovoriť pravdu a zaslúži si dôveru. Napr. Descartes stavia na základoch pravdivosti Boha, ktorý nás nemôže oklamať, platnosť našich vedomostí o existencii sveta, ktorý nemôže byť ilúziou.

Toto adjektívum kvalifikuje výpovede, ktoré odpovedajú zákonom logiky, alebo korešpondujú s vnímaným. Z hľadiska metafyzického ho môžeme chápať ako synonymum reálneho. Obecnejšie je pravdivý taký, aký má byť, odpovedajúci svojej prirodzenosti.

Právo je to, čo je zhodné s nejakým pravidlom, alebo to, čo je dovolené (v tomto význame môže byť slovo použité v plurále).

(nem., für sich): Je to, obecne vzaté povaha bytia, ktoré má vedomie svojej existencie. Bytie pre seba sa odlišuje od bytia o sebe vedomím svojej existencie a odmieta všetok jeho vplyv na svoj spôsob bytia.