(z lat. dis-iungere, rozpojovať): Vlastnosti súdov alebo výrokov obsahujúcich alternatívu.

Normatívny pojem v oblasti etiky – ako krása v estetike a pravdivosť v logike – označuje to, čo sa považuje za odpovedajúce mravnému ideálu.

Prídavné meno s mnohými vo všeobecnosti pochvalnými významami,

Dogmatizmus je postoj, spočívajúci v tom, že niekto zastáva (bez kritického ducha) dogmy, tzn. pravdy, o ktorých sa nepripúšťa diskusia. V tomto zmysle sa hovorí o dogmatickom duchu.

To, čo vedie nezvratne a de jure pre každého presvedčivo rozum, aby uznal pravdivosť nejakého tvrdenia (logickou alebo matematickou demonštráciou) alebo zákona (experimentálnym overením).

Povaha toho, čo je dokonalé, t.j. čo je úplne dokončené, a nie je teda podliehajúce ďalšiemu vylepšeniu či úprave.