|
Nech je čas chápaný/vnímaný ako doba, ktorá uplynula medzi dvoma okamžikmi (udalosťami), alebo ako nepretržitá a nevratná zmena na základe lineárnej dimenzie (jednorozmerná dimenzia; jednorozmerná veličina; jednorozmerné plynutie), kde sa prítomnosť stáva minulosťou a budúcnosť prítomnosťou, zostáva čas paradoxne nevystihnuteľný a nepostihnutľný pojem aj napriek tomu, že sme do neho „ponorení“ a existujeme v čase (ako samozrejme aj v priestore). Vývoj vedených disciplín a súčasná logika vedú k úvahe, že ponímanie (chápanie) času – a teda spôsob, ako je prežívaný – je v skutočnosti vždy historické alebo kultúrne, rovnako ako spôsob, ako je meraný. Spojitosť, ale tiež následnosť, tvorí podstatu času. „Čas je sled/postupnosť následných okamžikov, ktoré sú však medzi sebou spojené“ (Leibnitz). |
|
|
Je to vlastnosť všetkého čo existuje v čase a stojí v protiklade k večnosti. Je neoddeliteľná od minulosti a smerujúcou do budúcnosti. Vo fenomenológii je časovosť vedomie času a súvisí s týmto vedomím. Je to charakteristický rys pobytu ľudskej existencie. Časovosť je znakom našej konečnosti: žiadny okamžik sa nezhoduje so sebou samým. Súčasťou vedomia času je vzájomné napätie medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou. |
|
U Grékov, predovšetkým podľa Hésiodovej kozmogógie, je chaos prvotné prázdno, počiatočná hlbina (priepasť, súvisí asi s gr. chainó, zívam, porovnaj naše „zívajúca priepasť“, „zívajúca prázdnota“), ktorá predchádza pred vznikom vecí.
|
|
Čítať ďalej...
|
|
(z gr. charizma, milosť, dar): Podľa gr. predstáv jedná sa o dar, prijatí od prírody alebo od bohov, ktorý stavia šťastného nositeľa výnimočných vlastností a schopností nad bežný priemer.
|
|
Čítať ďalej...
|
|
chovanie (psychológia chovania) |
|
Psychológia, založená na pozorovaní chovania, ktorá redukuje mentálne prejavy subjektu na úroveň epifenoménov (povrchových javov).
|
|
Čítať ďalej...
|
|
..., chváliť, chválenie v zmysle uznať niečie zásluhy; nadšený a vďačný súhlas s jeho činmi. V celom stredoveku bola chvála, uznanie, súhlas životným cieľom človeka. Stoickí filozofi pokladali za nutné podávať návod, ako sa stať nezávislým na chvále človeka.
|
|
Čítať ďalej...
|
|
Porušenie pravidla či normy, ktorú bolo treba rešpektovať (často až v pohľade späť). Môže sa použiť vo význame mravnom, logickom (chybná úvaha), estetickom (chyba vkusu) alebo obecne technickom (pravopisná chyba). |
|
|
|
|
<< Začiatok < Predchádzajúce 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Ďalší > Koniec >>
|
|
Strana 5 z 63 |
