slovník
čas
Nech je čas chápaný/vnímaný ako doba, ktorá uplynula medzi dvoma okamžikmi (udalosťami), alebo ako nepretržitá a nevratná zmena na základe lineárnej dimenzie (jednorozmerná dimenzia; jednorozmerná veličina; jednorozmerné plynutie), kde sa prítomnosť stáva minulosťou a budúcnosť prítomnosťou, zostáva čas paradoxne nevystihnuteľný a nepostihnutľný pojem aj napriek tomu, že sme do neho „ponorení“ a existujeme v čase (ako samozrejme aj v priestore). Vývoj vedených disciplín a súčasná logika vedú k úvahe, že ponímanie (chápanie) času – a teda spôsob, ako je prežívaný – je v skutočnosti vždy historické alebo kultúrne, rovnako ako spôsob, ako je meraný. Spojitosť, ale tiež následnosť, tvorí podstatu času. „Čas je sled/postupnosť následných okamžikov, ktoré sú však medzi sebou spojené“ (Leibnitz).
 
časnosť
Je to vlastnosť všetkého čo existuje v čase a stojí v protiklade k večnosti. Je neoddeliteľná od minulosti a smerujúcou do budúcnosti. Vo fenomenológii je časovosť vedomie času a súvisí s týmto vedomím. Je to charakteristický rys pobytu ľudskej existencie. Časovosť je znakom našej konečnosti: žiadny okamžik sa nezhoduje so sebou samým. Súčasťou vedomia času je vzájomné napätie medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou.
 
chaos

U Grékov, predovšetkým podľa Hésiodovej kozmogógie, je chaos prvotné prázdno, počiatočná hlbina (priepasť, súvisí asi s gr. chainó, zívam, porovnaj naše „zívajúca priepasť“, „zívajúca prázdnota“), ktorá predchádza pred vznikom vecí.

Čítať ďalej...
 
charizma

(z gr. charizma, milosť, dar): Podľa gr. predstáv jedná sa o dar, prijatí od prírody alebo od bohov, ktorý stavia šťastného nositeľa výnimočných vlastností a schopností nad bežný priemer.

Čítať ďalej...
 
chovanie (psychológia chovania)

Psychológia, založená na pozorovaní chovania, ktorá redukuje mentálne prejavy subjektu na úroveň epifenoménov (povrchových javov).

Čítať ďalej...
 
chvála

..., chváliť, chválenie v zmysle uznať niečie zásluhy; nadšený a vďačný súhlas s jeho činmi. V celom stredoveku bola chvála, uznanie, súhlas životným cieľom človeka. Stoickí filozofi pokladali za nutné podávať návod, ako sa stať nezávislým na chvále človeka.

Čítať ďalej...
 
chyba

Porušenie pravidla či normy, ktorú bolo treba rešpektovať (často až v pohľade späť). Môže sa použiť vo význame mravnom, logickom (chybná úvaha), estetickom (chyba vkusu) alebo obecne technickom (pravopisná chyba).

 
<< Začiatok < Predchádzajúce 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Ďalší > Koniec >>

Strana 5 z 63