Učenie, ktoré v určitej oblasti myslenia uznáva existenciu dvoch svetov alebo dvoch vzájomne neredukovateľných princípov.

V najširšom zmysle dnes duch znamená mysliacu skutočnosť, prítomnú v každom jednotlivom subjekte, ale zbavenú subjektivity.

Podľa Aristotela princíp, ktorý môže oživovať hmotu, čiže dávať jej život.

(gr. dynamis, sila, schopnosť): Dynamikou sa nazýva časť mechaniky, ktorá skúma príčiny pohybu telies. V protiklade k mechanizmu je dynamizmus filozofický systém, ktorý uznáva na počiatku vecí nejakú stále aktívnu „silu alebo nejaký počiatočný pohyb, ktorý je tvorcom všetkých foriem existencie.“

– (nekresťanské/protikresťanské učenie) – jedna z neortodoxných sústav indickej filozofie, ktorá vznikla približne v 6. storočí pred n. l. Základné učenie džinizmu je učenie o tattvách – podstatách.

To, čo tu skutočne je ako výsledok pôsobenia nejakej účinnej príčiny.