IX. oddiel

Veda v biblickom pohľade

V materialistickom svetonázore sa od druhej polovice 19. storočia verejnosti predkladá tvrdenie, že veda a biblická viera sú nezlučiteľné, že stoja proti sebe. To ale nie je pravda! Pravdou je iba, že nezlučiteľné sú len biblická viera a materialistická veda, ako sme o materialistickej vede písali v prvom diele. Oveľa výstižnejšie je však tvrdenie, že nezlučiteľné sú biblická viera a materialistická viera. V tomto oddiele sa budeme venovať otázke vedy v biblickom pohľade a vzťahu vedy a viery.

Kapitola A

Z histórie súčasnej vedy

Najzaujímavejším aspektom vedeckého pohľadu na svet, v ktorom žijeme, je, že tento svet vôbec existuje. Z vedeckého pohľadu niet nijakého dôvodu, aby tento svet existoval. Že svet existuje, veda berie ako fakt.

Viera v možnosť vedy predchádzala vytvoreniu vedy ako vedeckej inštitúcie.

Biblická viera priniesla západnej kultúre niekoľko základných predpokladov ohľadom materiálneho sveta. Veda sa nemôže rozvinúť a dokonca ani vzniknúť, ak tieto predpoklady v myslení spoločnosti nie sú prítomné. Je to to hlavne nasledovných šesť predpokladov. Viac o histórii vedy je uvedené v dodatku A.

Kapitola B

Poznanie pravdy

Pojem veda sme definovali v prvej časti. Uviedli sme tam, že vedu môžeme definovali aj ako hľadanie pravdy o materiálnom svete jej vlastnými prostriedkami (str. 37). Ako je ale možné poznať pravdu všeobecne? Sú tri spôsoby poznania pravdy:

1. Vedecká pravda

Je to pravda, ktorú poznávame vedeckými prostriedkami a vedeckými metódami.

V biblickom svetonázore sa veda prijíma v zmysle definícií a vysvetlení predložených v prvej časti prvého dielu na str. 26 – 54. Veda sa považuje za činnosť spojenú so skúmaním a vysvetľovaním udalostí materiálneho sveta, ktoré sa pravidelne opakujú alebo trvale existujú. Treba však zvlášť zdôrazniť, že biblický pohľad na svet počiatky čohokoľvek do vedy nezahŕňa.

2. Svedectvo

Tento spôsob poznania pravdy je bežný pri súdnych procesoch. Súdy si vypočujú opis vyšetrovanej udalosti ľuďmi, ktorí boli jej očitými svedkami. Na základe ich výpovedí robia rozhodnutia a prijímajú závery.

Do tohto spôsobu poznania pravdy môžeme zaradiť aj abduktívnu metódu - logický záver založený na skúsenosti. (Vysvetlenie v dodatku B)

3. Zjavenie

Boh sa človeku, ľudstvu zjavil už na počiatku a zjavoval sa osobne aj počas celých dejín ľudstva. Aj poznanie o materiálnom svete, hlavne o jeho pôvode, Boh zjavil raz a navždy vo svojom slove. Boh zohráva kľúčovú úlohu aj v ľudskom vedeckom poznaní. Príbeh Mendelejevovej periodickej tabuľky chemických prvkov či štruktúrneho vzorca benzénuF) sú takýmito príkladmi.

Veda by mala hľadať pravdu o svete. Nemali by sme mať predsudky o tom, čo by pravdou malo byť a čo by pravdou byť nemalo, a odsúvať vysvetlenie, ktoré sa nám nepáči, lebo nezapadá do našej predstavy o svete (predstavy vedeckej, filozofickej či náboženskej). Prečo sa vede v materialistickom pohľade na svet pripisuje prioritné miesto v poznávaní?

4. Veda, viera a ich vzťah v oboch svetonázoroch

Za zvlášť potrebné považujeme venovať pozornosť vzťahu biblickej viery a vedy v oboch svetonázoroch. O týchto vzťahoch roztrúsene píšeme už aj v predchádzajúcich textoch publikácie, ale tu ich zhrnieme a porovnáme.

Veda a biblická viera v biblickom svetonázore sú partnerské inštitúcie, ktoré spolupracujú v poznávaní a zvestovaní pravdy o našom jedinom svete. V tomto svetonázore sa veda a biblická viera dopĺňajú a poskytujú zmysluplný a harmonický pohľad na svet. Posolstvo evanjelia, ktoré sa stúpencami biblickej viery zvestuje, je posolstvo lásky, odpustenia a zmierenia – je to posolstvo o spolunažívaní v láske.

Kapitola C

Informácia ako tretia entita

Je evidentné, že prírodu už nemôžeme chápať len ako hmotu a energiu. Ani všetky jej tajomné komnaty sa nedajú otvoriť kľúčmi chémie a fyziky... K akémukoľvek vysvetleniu sveta, ktorý si robí nárok na úplnosť, je potrebná ešte tretia zložka (entita). K mocným chemickým a fyzikálnym teóriám treba pridať neskorého prichádzajúceho – teóriu informácií, píše Jeremy Campbell (podľa zdroja^12a), str. 220).

Kapitola D

Veda a pôvod prírodných a vedeckých zákonov

Úlohou vedy je popisovať materiálny svet (prírodu) okolo nás pomocou zákonov – vedeckých zákonov. Veda však nevie a nemôže vysvetliť pôvod vedeckých zákonov, lebo nevie a nedokáže vysvetliť pôvod prírodných zákonov, ako píšeme aj v prvom diele.

Kapitola E

Svet je závislý na Bohu

Boh ako vonkajší činiteľ, od ktorého pochádza všetko bytie a na ktorom je všetko závislé, svet vedie, usmerňuje a riadi. To, že ho usmerňuje a riadi, znamená, že každá jeho činnosť smeruje k vopred určenému konečnému cieľu, ktorý v súčasnosti ešte nejestvuje, ešte nie je dosiahnutý – jestvuje ešte len v jeho mysli ako myšlienka (plán), ktorá má tým riadiacu funkciu.

Myšlienka sa nedá uchopiť vedeckými prostriedkami a spracovať vedeckými metódami. Nie je to fyzikálna veličina – nemá jednotku ani rozmer. Myšlienky, zámery, ciele, úmysly tvorcu ale určujú podstatuH) vecí, a pretože ich veda nevie uchopiť, nedokáže stanoviť, prečo existujú, a tým ani určiť ich najvlastnejšiu podstatu a dôvod ich existencie. Na otázku, prečo veci (svet a všetko v ňom) existujú a aký je ich účel, odpovedá Biblia a jej výpoveď uchopujeme vierou. Odpoveďou je Božia vôľa.

Vzťah medzi biblickou vierou a vedou

Dospeli sme k porozumeniu vzťahu medzi biblickou vierou a vedou v biblickom svetonázore:

Vedou, vedeckými prostriedkami uchopujeme vonkajšie vzťahy.

Biblická viera umožňuje porozumieť vnútorným vzťahom.

Vierou uchopujeme to, čo nemôžeme uchopiť a porozumieť vedou. V biblickom pohľade veda a viera nestoja proti sebe, ale sú vzájomne sa doplňujúce a spolupracujúce inštitúcie, mechanizmy, funkcie. Existujú v harmonickej jednote.

1. Príčinná súvislosť v materialistickom a biblickom pohľade

V prvom diele sme ukázali (str. 115), že v materializme niet príčinnej súvislosti medzi ním predloženou prvotnou príčinou (hmotou) a existujúcimi štruktúrami (vecami materiálneho sveta).

Veda (pravá, empirická) však ani v biblickom pohľade príčinnú súvislosť medzi prvotnou príčinou a všetkým existujúcim nemôže preukázať. V biblickom pohľade príčinná súvislosť medzi prvotnou príčinou (Bohom a jeho slovom) a existenciou všetkých vecí (ako následkom) existuje a je preukázaná.

Otázka „prečo“ z biblického pohľadu

Z pohľadu vedy môžeme povedať, že tým, že veda je čisto materiálna, nedokáže skúmať vlastnú povahu vecí (Prečo je niečo také, aké je?). Nedokáže to, lebo povaha vecí je určená myšlienkou tvorcu, čo je nemateriálna entita a tým nemateriálna príčina. O pôvode a existencii všetkého prítomného bytia hovorí Biblia a toto poznanie sa prijíma vierou.

2. Čo veda nedokáže

Veda nie je všemožná.

Ukázali sme si, že svet je závislý na Bohu. Odtiaľto môžeme pochopiť aj to, prečo je pochopiteľný len v Bohu.

Vylúčenie náhody

(Pojem náhoda sme definovali v prvom diele v prvej časti v oddiele IV na str. 55.)

To, čo je povedané v predchádzajúcich odsekoch, úplne vylučuje materialistickú náhodu ako „určujúcu príčinu“.

To, čo je povedané vyššie o vonkajších okolnostiach, vylučuje aj predstavu určujúceho vplyvu prostredia na podstatu bytia, jestvovanie vecí (napr. rastlín, živočíchov) a darvinovský mechanizmus prírodného výberu.

„Náhoda“ v biblickom pohľade

Boh všetko stvoril. Všetko podľa svojho zámeru priviedol a stále vedie do ním určeného cieľa a všetko v ňom aj udržuje. Na tejto ceste smerovania každej veci k jej konečnému cieľu dochádza k stretu viacerých procesov, udalostí. Vzhľadom na to, že svet je závislý na Bohu a Boh svet riadi a vedie, aj stret viacerých zdanlivo nesúvisiacich, nezapríčinených udalostí má svoju príčinnú súvislosť.

Pôvod života

Z Písma vieme, odkiaľ pochádza život. Pôvod a podstata života sa vedeckými metódami vysvetliť nedajú!

Kapitola F

Náš svet je otvorená sústava

Materialistický pohľad na svet vychádza zo svojho základného nekompromisného postoja: neexistuje nič iné, iba hmota. Povedané inými slovami: Materializmus sa na náš svet neustále díva ako na izolovanú (uzavretú či uzamknutú) sústavu.

Náš svet však je skutočný a reálny a nie je izolovanou sústavou. Má vonkajšiu príčinu, ktorá je jeho pôvodcom, dala mu vznik a je jeho udržiavateľom. Náš svet tým, že má vonkajšiu príčinu vzniku – a je ňou aj udržiavaný –, je otvorenou sústavou.

1. Otvorená sústava – definície

Otvorené sústavy z pohľadu vedy sú tie, u ktorých dochádza k výmene energie aj hmotnosti (látky) s okolím.

V otvorenej sústave dochádza k toku energie aj k toku látky sústavou. V dôsledku trvalého toku energie a/alebo látky sústavou sa táto trvale nachádza v nerovnovážnom stave.

To, čo potrebujeme vedieť o sústavách nachádzajúcich sa v nerovnovážnych stavoch, resp. o otvorených sústavách, si vysvetlíme na príklade prietokového ohrievača vody (elektrického alebo plynového) a spaľovacieho motora automobilu.

Otvorené sústavy sú aj všetky živé organizmy – rastliny a živočíchy vrátane človeka. Ako však vo vesmíre došlo k vzniku otvorených živých sústav, keď od samého počiatku – hneď po Veľkom tresku – vesmír v materialistickom pohľade bol a stále aj je izolovaná sústava? Toto v materializme nie je zodpovedané.

Elektrický prietokový ohrievač vody

Spaľovací motor automobilu

je príkladom ďalšej neživej otvorenej (neizolovanej) sústavy.

Čo si potrebujeme na tomto príklade všimnúť? Predovšetkým to, že nech by bol motor auta akokoľvek dokonale a sofistikovane skonštruovaný, sám osebe by nefungoval, keby zvonku, z okolia, nemal zabezpečený prísun zmesi benzínu a kyslíka, teda keby v ňom nedochádzalo k toku látky/energie.

Ďalšie je to, že chemickú energiu uvoľnenú vo valcoch motora je potrebné previesť na užitočnú prácu

2. Živé organizmy

Úvod

Hneď na úvod môžeme povedať, že všetky živé organizmy sú živé termodynamické otvorené sústavy a ako také sa z hľadiska termodynamiky nachádzajú v stavoch vzdialených od termodynamickej rovnováhy, teda v nerovnovážnych stavoch.

Udržovanie živých organizmov v stavoch vzdialených od ich rovnovážneho stavu

Otázka mechanizmov premeny energie v živých sústavách

Samotný zdroj energie a otvorenosť sústavy ešte nepostačuje k udržaniu živých organizmov pri živote.

Ďalším nevyhnutne potrebným – v rastlinách aj v živočíchoch – je mechanizmus (prostriedok, zariadenie) premieňajúci tok energie na užitočnú prácu, ktorá udržuje zložité živé systémy pri živote t. j. v stavoch vzdialených od rovnováhy. Otázka znie nasledovne: Ako došlo k vzniku metabolického motora a tým aj k vzniku živých organizmov?

3. Živé sústavy z pohľadu materialistického svetonázoru

Vysvetliť vznik metabolického motora (ale aj DNA, enzýmov atď.) pomocou termodynamiky je viac než problematické, aj keď sa o to rôzne evolučné modely usilujú. Ostávame preto len pri konštatovaní, že život vzniká len zo života, čo je aj vo vede dobre známa vec už od čias Louisa Pasteura (1822 – 1895).

4. Biblický pohľad na svet ako otvorenú sústavu

Z toho, čo sme v tomto diele uviedli doteraz, je zrejmé, že v biblickom pohľade je svet otvorenou sústavou. Takým bol pri svojom vzniku a takým stále aj je. Svet (vesmír) nevznikol sám od seba, ale má vonkajšiu príčinu svojho vzniku a touto príčinou je aj vo svojej existencii udržovaný.

Otázka vzniku života

Veda (ani pravá, ani materialistická) nedokáže principiálne odpovedať na otázku vzniku života. Dokáže len popísať a vysvetliť, ako život udržovať – teda udržovať už existujúce živé organizmy.

Otázka smrti

Tak ako veda (ani pravá, ani materialistická) nevie odpovedať na otázku, prečo a ako vznikol život a živé organizmy a prečo vôbec existujú, tak nemá odpovede na otázky týkajúce sa smrti.

Ako a prečo v otázke vzniku a existencie živých organizmov

V súvislosti s témou tejto kapitoly pozri článok „Naša planéta Zem je otvorenou sústavou“.

Kapitola G

Odlišnosti medzi prírodným a vedeckým zákonom

z biblického pohľadu

Uchopiť odlišnosť chápania rozdielu medzi prírodným a vedeckým zákonom z biblického pohľadu je dôležité aj pre pochopenie reality sveta, v ktorom všetci ľudia existujeme. Je dôležité aj pre pochopenie účelu a ohraničenia vedy. Preto sa k tejto otázke ešte vraciame aj v tejto kapitole (pozri II. oddiel kapitolu A).

Kapitola H

Zázraky

Keď sme porozumeli podstate prírodných zákonov, umožní nám to porozumieť aj zázrakom. Veda sa zakladá na pravidelnosti a nemennosti prírodných zákonov. Táto ich nemennosť a trvanlivosť je pre existenciu vedy základným predpokladom a princípom. So všetkými odchýlkami od tejto pravidelnosti si veda nevie poradiť. Takými zmenami a odchýlkami sú zázraky. Vieme na ne však odpovedať z pohľadu Písma a biblického svetonázoru.

Kapitola I

Teistická evolúcia

Teistická evolúcia je svetonázorový koncept, ktorý sa snaží harmonizovať materialistický svetonázor s biblickým svetonázorom. V tomto pohľade sa evolúcia chápe ako Božia metóda stvorenia. Preto uvádzam krátku zmienku o nej aj v tejto publikácii.