Dodatky

k druhému dielu

Dodatok A

Historické korene súčasnej vedy

Ako píšeme v hlavnom texte publikácie, veda zhromažďuje fakty o materiálnom svete. Pravdou však je, že keď sú fakty predkladané bez akéhokoľvek výkladu, objasnenia, veľa nám toho nepovedia.

V dôsledku toho k vedeckému pokroku napodiv zriedkakedy dochádza len hromadením nových faktov. Keď sledujeme smerovanie vedy od jej počiatku, vidíme, že vedeckú zmenu neprinášajú predovšetkým nové fakty či pozorovania, ale presuny, ku ktorým dochádza v mysliach vedcov. Inými slovami, vedecký pokrok pramení z toho, že sa začalo po novom a odlišne uvažovať. Hromadeniu nových faktov o svete musí odpovedať aj zmena myslenia, čo tiež znamená zmenu pohľadu na svet.

Dodatok B

Abduktívna metóda

Bežnými metódami dokazovania sú deduktívna metóda (postup je od všeobecného ku konkrétnemu) a induktívna metóda (od konkrétneho k všeobecnému). Obe sú bežne používanými metódami pri skúmaní materiálneho sveta, ale majú svoje miesto aj v bežnom živote, lebo nimi vyvodzujeme, robíme závery. Obe sú spôsobom poznávania aj vedeckej pravdy, a keď ich používame na interpretáciu vedeckých faktov, ich závery patria do skupiny vedeckých právd. Popri týchto dvoch existuje však aj tretia, ktorá im je veľmi blízka, a tou je abduktívna metóda – logický záver založený na skúsenosti.

Dodatok C

Starý a nový človek

Zmena prirodzenosti a identity

Takže ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením; staré pominulo, hľa, všetko je nové.

2. Korintským 5:17

V článku Prirodzenosť, identita, postavenie a stav, Solas číslo 48, jeseň 2020, str. 11-18, sme hovorili o pojmoch prirodzenosť, identita, postavenie a stav človeka. V tomto článku sa k dvom z nich, prirodzenosti a identite, znova vraciame s cieľom ich upresnenia a podrobnejšieho výkladu.

V citovanom článku sme oba pojmy definovali a vysvetlili. Uviedli sme, že do pojmu prirodzenosť zahrňujeme charakteristické črty, podstatné vlastnosti danej ľudskej bytosti. Identita označuje, kým ľudská bytosť je ako taká, čo ju vystihuje. Oba pojmy sú pre charakteristiku ľudskej bytosti potrebné. Pojmy prirodzenosť a identita sme zaviedli preto, aby sme mohli zmysluplne opísať zmeny, ku ktorým dochádza pri znovuzrodení.1)-4)

Dodatok D

Občianske práva a slobody

V tomto dodatku predkladáme výber z troch platných právnych dokumentov, v ktorých sú občanom priznané a garantované ľudské práva a slobody. Výber je urobený vo vzťahu k téme publikácie. Je to to minimum, ktoré by každý občan (tu občan Slovenskej republiky) mal poznať, podľa neho sa riadiť, obhajovať sa a nedať si ho vziať. Poznanie svojho práva a právne vedomie je dôležité nielen pre jednotlivca, ale aj pre zdravé fungovanie celej spoločnosti.

A. ÚSTAVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PRVÁ HLAVA

Prvý oddiel

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

Článok 1

(1) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

(2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

Článok 2

(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Článok 7

(2) Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

DRUHÁ HLAVA

ZÁKLADNÉ PRÁVA A SLOBODY

Prvý oddiel

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 12

(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

(4) Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.

Článok 13

(1) Povinnosti možno ukladať

a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

Článok 24

(1) Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie.

(2) Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.

Tretí oddiel

POLITICKÉ PRÁVA

Článok 26

(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

(2) Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

B. CHARTA ZÁKLADNÝCH PRÁV EURÓPSKEJ ÚNIE

Úradný vestník Európskej únie, SK, 7. 6. 2016, C 202/389

Preambula

Pamätajúc na svoje duchovné a morálne dedičstvo, je Únia založená na nedeliteľných a univerzál-nych hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity; je založená na zásadách demo-kracie a právneho štátu. Do stredobodu svojej činnosti stavia človeka, a to zavedením občianstva Únie a vytvorením priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

Článok 3

Právo na nedotknuteľnosť osoby

1. Každý má právo na rešpektovanie svojej telesnej a duševnej nedotknuteľnosti.

Článok 10

Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania

1. Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania. Toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne, alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním úkonov a zachovávaním obradov.

2. Právo na výhradu vo svedomí sa uznáva v súlade s vnútroštátnymi zákonmi, ktoré upravujú výkon tohto práva.

Článok 11

Sloboda prejavu a právo na informácie

1. Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci a bez ohľadu na hranice.

Článok 13

Sloboda umenia a vedeckého bádania

Umenie a vedecké bádanie sú slobodné. Akademická sloboda sa rešpektuje.

Článok 21

Nediskriminácia

1. Zakazuje sa akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo

sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania.

Článok 22

Kultúrna, náboženská a jazyková rozmanitosť

Únia rešpektuje kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť.

C. VŠEOBECNÁ DEKLARÁCIA ĽUDSKÝCH PRÁV

Výber z Vyhlásenia Valného zhromaždenia OSN

Článok 18 Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahrňuje v sebe aj voľnosť zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne, alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov.

Článok 19 Každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu; toto právo nepripúšťa, aby niekto trpel ujmu za svoje presvedčenie a zahrňuje právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie a myšlienky akýmikoľvek prostriedkami a bez ohľadu na hranice.

Všeobecná deklarácia ľudských práv bola prijatá na zasadaní III. Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov vo forme rezolúcie č. 217/III dňa 10. decembra 1948.

Umiestnené: 19. 6. 2022

Upravené: 23. 6. 2022