Slovo na záver druhého dielu

V tomto diele sme sa venovali biblickému pohľadu na svet. To najpodstatnejšie, na čo sme poukázali, je, že v tomto svetonázore je preukázaná príčinná súvislosť medzi prvotnou príčinou, ktorou je Boh a jeho slovo, a všetkým, čo v našom svete, v našom životnom priestore nachádzame.

Biblický pohľad na svet je zrozumiteľný a neprotirečivý. Biblickí veriaci, ktorým je tento svetonázor vlastný, žijú v radostnej nádeji očakávania svojej konečnej destinácie, ktorou je nové nebo, nová zem a nový Jeruzalem. Tam budú žiť v nekončiacom spoločenstve so svojím Stvoriteľom a Pánom.

Slovo na záver celej publikácie

Dva svetonázory,

dva pohľady viery na svet

V tejto dvojdielnej publikácii sme skúmali a porovnávali dva v našej kultúre dominantné pohľady na svet, dva svetonázory. Konštatujeme v nej, že oba svetonázory sú vybudované a stoja na viere. Viera je kľúčovým a určujúcim prvkom v oboch, aj keď sa jej v nich neprisudzuje rovnaká dôležitosť, miesto a úloha. Preto výstižnejšie by bolo hovoriť o Pohľade materialistickej viery na svet a Pohľade biblickej viery na svet a výstižnejšími by boli aj takéto názvy oboch dielov publikácie. V oboch svetonázoroch pri poznávaní nášho sveta hrá okrem viery dôležitú rolu činnosť, ktorú dnes označujeme slovom veda.

1. Dve svetonázorové línie viery

Počiatky oboch pohľadov na svet, oboch svetonázorových línií, nachádzame v ľudskom rode hneď po páde do hriechu. Vedomie o Bohu zostalo človeku aj po jeho odcudzení sa Bohu a porozumenie dielu Božieho zákona človek má od pádu do hriechu. Oboje je zakomponované vo vnútri všetkých ľudí. V rajskej záhrade došlo k tomu, že sa človek stal neposlušným Bohu a pustil sa životom kráčať svojou vlastnou cestou. Ešte tam Boh ľudstvu zasľúbil Spasiteľa, ktorý pre človeka bude cestou návratu späť k nemu, k jeho Stvoriteľovi. Odvtedy sa ľudstvo uberá po dvoch líniách kráčania životom.

2. Veda a filozofia

V tomto názorovom strete zohrala a stále zohráva dôležitú úlohu veda. V období staroveku až približne do konca stredoveku to, čomu dnes hovoríme veda, bolo známe ako prírodná filozofia, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou gréckej filozofie všeobecne.

3. Veda a svetonázor

Tým, že veda je úzko zameraná na objavovanie základných zákonitostí a chod materiálneho sveta, poskytuje aj najzákladnejšie a najvšeobecnejšie poznanie o ňom. Nie je to však jediné poznanie o materiálnom svete. Vedecká pravda nie je jediná pravda, jediné poznanie o svete, v ktorom žijeme.

Svetonázor je postoj, ktorý jednotlivec alebo celé spoločenstvo zaujíma k svetu na základe poznania v danej dobe. Svetonázor a veda nie sú však totožné. Sú to dve odlišné veci, a preto ich nesmieme stotožňovať. Treba ich mať oddelené.

Biblicky veriaci vedeckí pracovníci. Pri rozhovore o vede by mali vychádzať z podstaty vedy a jej definície a predložiť výsledky svojej vedeckej činnosti. Pri rozhovoroch o svetonázore zase majú použiť ústavu a všetky existujúce platné dokumenty o ľudských právach, slobode vierovyznania, slobode svedomia a slova – preto by ich mali dobre poznať. Výber z platných právnych dokumentov zaručujúcich občianske práva a slobody uvádzame v dodatku ^D.

Veriť v „materialistický svet“ je viera nadarmo, pretože taký svet, ako ho predkladá materializmus, jednoducho neexistuje.