Základný prvok experimentálneho usudzovania: vo vedách založených len na základe pozorovania, lebo tie nemajú možnosť overovať si pozorovanie pokusmi (astronómia), na základe zaznamenaných javov vysloví hypotézu alebo priamo zákon.

(z gr., pragma, vec, udalosť, jednanie, čin): Slovo, označuje doktrínu, ktorá sa rozvinula koncom 19. storočia. Podľa pragmatikov kritérium pravdy záleží v praktickej hodnote, v úspechu a účinnosti. Pravdivosť zákona alebo vedeckej teórie je potvrdená ich praktickým využitím.

(z gr., praxis, jednanie, podnikanie, obchod): Adjektívum praktický obecne označuje všetko, čo sa týka jednania predovšetkým ako následku nadobudnutých znalostí („praktické cvičenia“, praktiká = semináre).

Charakter toho, čo je pravdivé buď z formálneho hľadiska, alebo preto, že reálne existuje. Pravdou môžeme nazvať aj pravdivý výrok. Vzťah medzi pravdou a skutočnosťou je zvlášť zrejmý, ak ide o pravdu svedectva alebo historického štúdia.

V matematike označuje pomer počtu priaznivých prípadov k celkovému počtu prípadov (pravdepodobnosť vytiahnuť určitú kartu pri hre s 32 rôznymi kartami je 1:32). V mikrofyzike sú vedecké zákony zákonmi pravdepodobnostnými: majú štatistickú platnosť.