(gr., poznávané, poznávanie). Podľa Husserla a jeho fenomenologických nasledovníkov, je noezis sám úkon myslenia, noema jeho intercionálny predmet, ktorý, presne povedané, nie je vec sama alebo stránka nejakej veci.
|
Čítať ďalej...
|
|
(Z lat. nomen, meno). Filozofický postoj, uznávajúci, že za slovami nestojí žiadna metafyzická substancia: údajné podstaty sú len slová alebo znaky predstavujúce vždy jednotlivé veci. |
normálny, norma, normatívny |
Adjektívum normálny je dvojznačné, lebo je zároveň popisné a normatívne.
|
Čítať ďalej...
|
Skutočnosť poznateľná, pochopiteľná rozumom (gr. nús) v protiklade k skutočnosti poznamenanej zmyslami. |
Súhrn filozofických učení, ktoré sa po zániku Akadémie medzi 2. a 5. storočím rozišla z Alexandrie do celého Stredomoria.
|
Čítať ďalej...
|
Ako protiklad k náhodilému označuje nutné to, čo nemôže nebyť alebo byť inak, než je. V logike sa výrazu užíva o dôsledkoch premís (v sylogizme) alebo hypotéz (v sústave hypoteticko-deduktívnej), ktoré sa z nich dajú striktne odvodiť.
|
Čítať ďalej...
|
(z nem.: an sich). V rôznych filozofických systémoch sa definuje ako protiklad výrazu pre nás alebo pre seba.
|
Čítať ďalej...
|
|
|
|
<< Začiatok < Predchádzajúce 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 Ďalší > Koniec >>
|
Strana 32 z 63 |