(Z lat. nomen, meno). Filozofický postoj, uznávajúci, že za slovami nestojí žiadna metafyzická substancia: údajné podstaty sú len slová alebo znaky predstavujúce vždy jednotlivé veci.

Adjektívum normálny je dvojznačné, lebo je zároveň popisné a normatívne.

Skutočnosť poznateľná, pochopiteľná rozumom (gr. nús) v protiklade k skutočnosti poznamenanej zmyslami.

Súhrn filozofických učení, ktoré sa po zániku Akadémie medzi 2. a 5. storočím rozišla z Alexandrie do celého Stredomoria.

Ako protiklad k náhodilému označuje nutné to, čo nemôže nebyť alebo byť inak, než je. V logike sa výrazu užíva o dôsledkoch premís (v sylogizme) alebo hypotéz (v sústave hypoteticko-deduktívnej), ktoré sa z nich dajú striktne odvodiť.

(z nem.: an sich). V rôznych filozofických systémoch sa definuje ako protiklad výrazu pre nás alebo pre seba.