V úzko logickom význame označuje tento termín výpoveď, na ktorej závisí iná výpoveď takým spôsobom, že keď A je pravdivé (alebo nepravdivé), potom B také isté. Menovite v tomto zmysle sa používa podmienka nutná (ak má platiť B, musí platiť A) a podmienka postačujúca (pre platnosť B stačí, aby platilo A).

V užšom slova zmysle ide o metódu (zavedenú Pavlovom), ktorá umožňuje v chovaní živočíchov nahradiť prirodzený reflex reflexom naučeným prostredníctvom opakovaného spojenia podnetov.

Fyzikálne alebo chemické činidlo, ktoré vo vnútri alebo zvonku organizmu vyvoláva špecifickú reakciu.

Označuje v psychológii to, čo je len nedostatočne vedomé, alebo čo uniká reflektovanému vedomiu.

Súvislá zmena polohy telesa v priestore a v čase vzhľadom k nejakému referenčnému bodu. U Aristotela znamená všetky formy prechodu od možnosti k uskutočneniu (aktu), to je: 1. pohyb priestorový, 2. zmena kvalitatívna, 3. zmena kvantitatívna, 4. vznik a zánik; úhrnom je to teda „meniaca sa skutočnosť“.

Pojem ako abstraktná a obecná idea (myšlienka) kladie najprv otázku svojho pôvodu. Pre empirikov sú pojmy vyústením procesu abstrakcie, ktorej východiskom je skúsenosť, zatiaľčo pre racionalistov ich produkuje rozum nezávisle na akýchkoľvek empirických poznatkoch.