slovník
pomenovanie

Formulácia, ktorá spočíva v tom, že sa nejakej veci dá meno. Pomenovanie je neoddeliteľné od konceptualizácie, t.j. operácie, na základe ktorej zvukový znak dostáva pojmový význam, pričom to, čo označuje (vyjadruje), môže viesť k množstvu súdov.

 
poriadok

(v zmysle českého: řád): Jeden zo základných rozumových pojmov, ktorý sa vzpiera všetkému chaotickému a náhodnému a vo všetkých oblastiach dáva prednosť racionálnemu zoskupeniu či už v priestore alebo v čase (pomocou čísel) alebo aj v samotnej spoločnosti.

Čítať ďalej...
 
porovnanie

Porovnanie, „dvojitá pozornosť“, je operácia, pri ktorej skúmame podobnosti a rozdiely medzi dvoma alebo viacerými pojmami alebo predmetmi.

Čítať ďalej...
 
porozumenie

Vo veľmi obecnom zmysle ide o akt alebo možnosť porozumieť. Ak berieme do úvahy viac psychologické hľadisko, ide o akt dobrej vôle voči druhému.

Čítať ďalej...
 
pospolitosť

Pospolitosť (komunita) označuje skupinu jednotlivcov, ktorí žijú spoločne nielen vďaka spoločným zdrojom, ale cítia naviac vzájomnú solidaritu a existuje u nich povedomie, že tvoria dohromady organickú spoločenskú jednotku spojenú rovnakým ideálom, ba dokonca, že tvoria akési bratské „my“. V tomto zmysle a v rôznom stupni je možné hovoriť o pospolitosti náboženskej, o pospolitosti pracovnej alebo rodinnej.

Čítať ďalej...
 
postulát, požiadavok

(z lat., postulare, vyžadovať): Etymologicky a pre klasickú matematiku je postulát východzia poučka, ktorej uznanie musíme vyžadovať, pretože nie je ani zrejmá, evidentná (čo ju odlišuje od axiómov), ani dokázateľná.

Čítať ďalej...
 
posvätný

V protiklade ku svetskému (profánnemu) označuje to, čo je vydelené so všedného sveta, vyňaté z ľudskej právomoci: v omto zmysle je predmetom ako nadšeného prijímania, tak striktnémo odmietania.

Čítať ďalej...
 
<< Začiatok < Predchádzajúce 31 32 33 34 35 36 37 38 39 40 Ďalší > Koniec >>

Strana 37 z 63