Postoj odporu voči útlaku (kolonizácii, moci), ktorý odmieta použitie násilia; spolieha na sebaovládanie, ktoré dokáže v protivníkovi vidieť človeka a počíta s nákazlivosťou svojej iniciatívy.

Akt sily pôsobiacej proti prekážke. Uplatňovanie sily voči niekomu, kto stojí v ceste pri realizácii našej túžby. V súčasnom myslení sa zdôrazňuje protiklad medzi rečou, dialógom a násilím.

V bežnom slova zmysle nepokoj, znepokojenie znamená psychické rozrušenie človeka, ktorý sa cíti v neistote.

Opak pravdivého. V bežnej reči často znamená niečo lživé, predstierané, a má teda silný záporný význam.

Označuje získanú, návykovú a stálu dispozíciu k zlu.

Vlastnosť toho, čo nepodlieha smrti.