(Príčina účinná, finálna, formálna, materiálna, prvá). Čo pôsobí účinok, sa nazýva príčina. Termín mal v starovekej filozofii širší význam ako dnes. 

Vzhľadom na myslenie priestor je jedna z dvoch vlastností vonkajšieho sveta (vedľa času). Všeobecne sa vymedzuje ako rovnorodé a neobmedzené prostredie, zahrňujúce všetky konečné rozľahlosti, kde vnímanie umiestňuje svoje predmety a ich pohyby. Jeho jednotlivé časti sú k sebe navzájom vonkajšie.

Vzor, model uvažovania alebo chovania.

(lat., principium, počiatok): Odtiaľ prameň alebo príčina, pôvod nejakého pôsobenia. V širšom slova zmysle označuje to, čo obsahuje základné vlastnosti nejakej veci.

–a m. (lat.) 1. hist. Obdobie po zmene rímskej republiky na cisárstvo,

V matematike a logike je to obecný vzťah, ktorý združuje každý prvok množiny A s jedným alebo viacerými prvkami množiny B.