V náboženskom zmysle, v kresťanstve, ale tiež v židovstve a islame, spása znamená konečnú záchranu človeka.

(lat. speculatio, skúmanie, prehliadanie): Myslenie, ktorého jediným účelom je poznávanie či vysvetľovanie. Špekulácia stojí v protiklade k voči mysleniu majúcemu nejaký praktický cieľ, vrátane morálky.

(z lat. spiritus, duch): Učenie. Spiritualizmus sa týka povahy bytia a tvrdí, že substancionálna realita ducha či duše je autonómna voči hmote a telu, čo v psychologickej rovine znamená neredukovatelnosť ducha na fyziologické procesy. V oblasti morálky kladie spiritualizmus život a duchovné hodnoty nad hmotné statky.

V širokom slova zmysle označuje každý súbor jedincov, v ktorom existujú stabilné vzťahy a vzájomné služby. V tomto význame môžeme pojem aplikovať na živočíšne spoločenstvo (včely, mravce, termity a pod.) aj napriek tomu, že sa tieto spoločenstvá riadia inštinktmi a nie konvenciou.

Označuje zároveň akt, ktorým sa prvok minulosti vracia (za prispenia vôle alebo bez nej) do vedomia subjektu; „obsah“ tohto aktu nazývame spomienkou.