(z gr., séma, znamenie, znak a manthanó, učím sa, rozumiem): Označuje časť jazykovedy zaoberajúcej sa významom slov a to buď z hľadiska historického alebo synchrónneho. Adjektívum sémantický sa používa k vyjadreniu všetkého, čo sa týka významu slov.

Z etymologického hľadiska je sémiológia (od gr. sémeion, znak) vedou o znakoch. Výraz bol pôvodne používaný v lekárskej terminológii a označoval štúdium symptómov (príznakov).

Fáza spánku vyznačujúca sa poklesom svalového tónu (napätia) a myšlienkovej hladiny a zároveň tvorbou psychických fenoménov alebo snových obrazov, na ktoré si subjekt po prebudení uchováva viac alebo menej presnú predstavu.

Súhrn organických a psychických javov spojených so sexuálnymi funkciami. Sexualita človeka sa líši od sexuality zvierat tým, že nie je nutne viazaná na reprodukciu.

V psychológii obecný pojem pre rôzne formy pomätenia a duševných chorôb. Moderná psychiatria sa snaží tieto poruchy deliť na neurózy a psychózy a pojmu šialenstvo sa skôr vyhýba.

(lat. significants, označujúci): V jazykovede označuje zvukovú (zmyslovú) formu alebo „akustický obraz“ jazykového znaku.