hebr. léb, lébáb má v Biblii dvojaký význam:

1. Niekedy označuje telesný orgán človeka a aj zvieraťa (Jób 41:15, por. Daniel 45:13; Exodus 28:29 a ď.;

Prenosná konštrukcia z látky alebo kože, ktorú podopierajú stanové koly. Často býva upevnená lanami napnutými od kolov ku kolíkom, zatlčenými do zeme okolo stanu.

Slovo, ktoré sa používa ako preklad hebr. sukká, ktoré označuje jednoduchý dočasný príbytok, vyrobený zo spletených vetiev (Nehemiáš 8:14-17).

Na rozdiel od prostého potešenia či rozkoše, ktoré sa obecne považujú za neúplný a pomíňajúci sa stav, sa šťastie chápe buď negatívne ako neprítomnosť strasti/starosti (Epikuros), alebo častejšie pozitívne ako „uspokojenie všetkých našich náklonností“ (Kant), dôsledok plného rozvinutia ľudských možností. 

Štát je novoveké slovo (z tal. stato, stav) na označenie organizovanej spoločnosti, ktorá má vládu, ktorej je vyhradený výkon moci a práva, a chápe sa ako právny, mocenský, prípadne morálny subjekt voči iným podobne organizovaným spoločnostiam. Štát nutne zahrňuje tiež politické, právne, vojenské inštitúcie. Územie štátu obsahuje všetky jeho administratívne časti (zeme, krajiny, okresy, atď.). Moderný štát sa od Jeana Bodina chápe laicky, to je nezávisle na božskej moci, ktorá by mala byť zverená jeho hlave, ale tiež nezávislá na prírode. Odvoláva sa len na svoje vlastné dejiny a na legitimitu vladára.

(franc. raison d´État): Zásada, ktorej sa dovoláva národ alebo štát, aby sa ospravedlnil, keď musí pre dosiahnutiu svojich cieľov alebo zaistenie vlastnej nedotknuteľnosti postupovať v rozpore s vlastnými princípmi.