(lat. significans, označovaný): Označuje sa ním na rozdiel od signifikanta, ktorý je jeho nositeľom, to, čo tradične nazývame obsahom pojmu, ako ho vyjadruje znak či slovo. |
|
Princíp pohybu, jednania, poprípade nátlaku (silová hra, politika „ustúpiť sile“).
|
Čítať ďalej...
|
V obecnom slova zmysle znamená niečo ojedinelé, výnimočné. |
(z gr. skepsis, videnie, skúmanie, pochybnosť): Nauka, podľa ktorej duch nemôže dosiahnuť pravdu. Skeptik, ktorý tvrdí, že nič sa nedá z istotou poznať, len potlačuje svoj úsudok a zaujíma postoj trvalého a všeobecného pochybovania. |
(z gr. scholé, lat. schola, ktoré pôvodne znamenalo prázdno, voľný čas, prípadne čas k štúdiu): Slovo sa prenieslo na študijné inštitúcie, školy v dnešnom slova zmysle, ktoré sú scholé v tom zmysle, že sa tu nejedná o obživu ani službu. Odtiaľ v stredoveku vzniklo označenie scholastická (školská) filozofia.
|
Čítať ďalej...
|
V bežnom zmysle je skúsenosť vedenie a schopnosť (v istom slova zmysle aj zručnosť) nadobudnuté životnou praxou, ktoré obohacujú myslenie a osobnosť. Z pohľadu teórie poznania je to schopnosť zachytávať skutočnosť buď zmyslovou intuíciou (vonkajšia skúsenosť), alebo psychologickou intuíciou (vnútorná skúsenosť). |
Adjektívum skutočný sa týka vecí a označuje to, čo je dané, čo fakticky existuje. Teda je v protiklade ako k tomu čo je zdanlivé a klamné, tak aj k tomu, čo je abstraktné, predstavové alebo poznateľné, lebo realita predpokladá konkrétnu existenciu.
|
Čítať ďalej...
|
|
|
|
<< Začiatok < Predchádzajúce 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Ďalší > Koniec >>
|
Strana 3 z 12 |