(z lat., vonkajší): To, čo je mimo, čo prichádza zvonku alebo sa obracia navonok.
|
Čítať ďalej...
|
|
Predĺženie, rozšírenie výsledku pozorovania mimo oblasť, v ktorej boli získané, poprípade rozšírenie pojmov či predstáv mimo oblasť, v ktorej sa užívajú a osvedčujú.
|
Čítať ďalej...
|
Krajnosť. Obecne to, čo vykazuje nejakú vlastnosť v najvyššej miere. V množnom čísle znamenajú „extrémy“ veci, ktorékrajnú mieru opačných vlastností (oheň a ľad). V logike sú to dva protikladné druhy druhy v rámci toho istého rodu (napr. široký a úzky), alebo veľký a malý člen sylogizmu. |
(z lat. extra, von, mimo, a vertere, obracať sa): Pojmy obyčajne označujúce dvojaký typ ľudskej povahy: extrovert obracia svoju psychickú energiu do vonkajšieho sveta, rád vyjadruje svoje emócie a komunikuje s druhými: introvert naopak má sklon vracať sa k sebe a kladie na prvé miesto vnútorný život. V radikálnej podobe je oboje patologický jav, ako napríklad schizofrénia, krajný prípad introverzie. |
(z gr. esoteros, vnútorný): Skrytý, tajný, určený len pre „vnútorný“ okruh zasvätencov. Odvodene tajomný, nezrozumiteľný, neprístupný. Pôvodne pojem z náboženských kultov, dnes sa často používa o literatúre, poézii a hudbe. |
(z lat. factum, urobené, hotové): To, čo je, alebo čo sa deje, alebo robí. Fakt stojí proti myšlienke, predstave, želaniu a vzdoruje im ako vonkajší prvok.
|
Čítať ďalej...
|
(z lat. facere, robiť, činiť): Etymologicky to, čo niečo robí: činiteľ. Obecnejšie je to synonymum príčiny alebo podmienky: to, čo sa podieľa na vzniku nejakého účinku (predovšetkým historických udalostí). |
|
|
|
<< Začiatok < Predchádzajúce 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 Ďalší > Koniec >>
|
Strana 13 z 63 |