(z lat. instituere, ustavovať): Ústredný pojem sociológie. Zahrňuje ako zákony a princípy, ktorými sa riadi spoločenský život nejakej skupiny alebo nejakého štátu (ústava), tak aj organizáciu spoločnosti založenú na nich (verejné úrady, funkcie).

(z lat. intellegere, rozlišovať, chápať): Obecne intelekt znamená schopnosť chápania, rozumenia, ale najmä – z odkazom na scholastiku – v jeho metafyzických a gnozeologických nárokoch: intelekt je najvyšší z poznávacích schopností (v protiklade k diskurzívnemu rozumu), odpovedajúci pojmu nús niektorých gréckych mysliteľov (Anaxagorás, Platón).

Takto sa v súčasnej psychológii označuje ako schopnosť adaptívneho chovania (správania) v nových situáciách (v protiklade k inštinktu a ním determinovaným možnostiam chovania), tak psychická funkcia chápania, t.j. Analýzy a syntézy, a chápavosť ako jej miera.

To, čo je možné chápať rozumom. To, čo pochádza z inteligencie, v protiklade k tomu, čo pochádza zo zmyslov.

(z lat. intendere, smerovať, mieniť): Scholastika tak označuje zameranie ducha na objekt poznania, či už je to nejaký vonkajší objekt alebo myšlienka (akt myslenia).

(z lat. obecne výklad, vysvetlenie textu): V histórii jedna z metód, ktorej cieľom je dospieť k novému výkladu historických prameňov, na základe zrovnania ich obsahu a doterajších stanovísk k nim.