(z lat. e visu, z videnia): Latinská etymológia navodzuje ideu poznania, ktorá sa vnucuje z istotou priamo videného. |
|
(z lat. evolvere, vyvíjať): Evolúcia je učenie, podľa ktorého všetko je postupnosťou postupných a spojitých zmien. Podľa neho, evolúciou sa riadi fyzický (a kozmologický) svet, svet živého, alebo aj spoločnosť. |
(z gr. výklad písomných textov): Exegéza je nauka o správnom výklade textov tak, aby bol vystihnutý zmysel, ktorý do nich pôvodca vložil. Bola systematicky rozvinutá vo filozofii, v teológii (biblická exegéza) a v právnej vede, kde slúži k výkladu (interpretácii) práva. Tiež sa ním obecne vyjadruje slovný alebo vecný výklad nejakej pamiatky. |
Učenie, ktoré predpokladá existenciu archeotypov či vzorov zmyslových vecí (napr. Platónovo učenie). |
(z gr. ek-istémi, lat. existere, vyvstávať, vyčnievať): V základnom význame je to sám fakt bytia. Odtiaľ dvojaký možný prístup: buď existencia o sebe, nezávisle na akomkoľvek poznaní, alebo existencia v skúsenosti (možnej alebo skutočne nastalej) v protiklade k ničote.
|
Čítať ďalej...
|
Akýkoľvek smer, ktorý v protiklade k filozofiam, konceptu alebo esencie sústreďuje svoje úvahy na existenciu. V tomto širokom zmysle začínajú tieto smery v modernej filozofii Kierkegaardom a jeho trvaním na osobnosti, zodpovednosti a subjektivite.
|
Čítať ďalej...
|
experiment, experimentovanie, experimentálny |
(z lat., pokus): Je to umelé usporiadanie, ktoré má poskytnúť jednoznačnú a opakovateľnú skúsenostnú odpoveď na nejakú otázku, spravidla platnosť či neplatnosť nejakej hypotézy.
|
Čítať ďalej...
|
|
|
|
<< Začiatok < Predchádzajúce 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 Ďalší > Koniec >>
|
Strana 12 z 63 |