Náuka, ktorej predmetom je veda – nie je to však „filozofia vedy“ ani „teória vedy“ (aj keď sa niekedy používa ako synonymum gnozeológie).
|
Čítať ďalej...
|
|
Ako učenie o posledných veciach (gr. ta eschata) – ktoré sa najprv objavuje v náboženskej oblasti – sa eschatológia snaží dať zmysel a cieľ človeku a vesmíru.
|
Čítať ďalej...
|
esencia, esencializmus, esenciálny |
/z lat. esentia/ tiež bytnosť, podstata. Esencia tvorí základ, podstatu vecí; to, čo vec činí tým, čím je;
to, čím sa od každej inej veci odlišuje; čím vec je, na rozdiel od akcidentov (niečo, čo môže, ale nemusí byť prítomné).
Bytnosť je základom pojmového vymedzenia každej veci. Bytnosť môžeme chápať ako imanentný (vnútorný) dôvod každej veci, ktorý určuje jej bytie. Vzhľadom k bytiu (existencii) je bytnosť (esencia) obmedzujúcim prvkom.
Pozri heslo: imanentný
Slovo esencionálny (podstatný, bytnostný) znamená pôvodne to, čo patrí k esencii. V širšom význame niečo dôležité, čo nesmie chýbať, charakteristické. |
(z gr. aisthésis, cit vnímanie): Označuje to, čo sa týka krásy (estetický dojem, cit, súd).
|
Čítať ďalej...
|
(z gr. éthos, zvyk, mrav, povaha): Vo vlastnom zmysle filozofická disciplína, ktorej predmetom sú hodnotiace súdy, ktoré sa týkajú rozlíšenia dobrého a zlého.
|
Čítať ďalej...
|
(z gr. aitia, príčina): Vedecké štúdium príčin. Vyskytuje sa hlavne v medicíne, kde znamená hľadania príčin nemocí. |
Pojem, ktorý označuje postoj, ktorý odmieta „kultúrne (t.j. morálne, náboženské, spoločenské a estetické) formy, vzdialené tým, s ktorými sa sami stotožňujeme“.
|
Čítať ďalej...
|
|
|
|
<< Začiatok < Predchádzajúce 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 Ďalší > Koniec >>
|
Strana 11 z 63 |